nedeľa 10. augusta 2014

Keby malo dobrodrúžstvo meno...

... tak sklamem vás, Bilbo by to nebol , aj keď si jedno veľké dobrodrúžstvo prežil.


Vraj kultová postava už takmer legendárnych filmov hľadajúca ešte legendárnejšie poklady. No áno , bude sa mi to blbo recenzovať keďže sa idem venovať knihe , ktorá je napísaná podľa filmu. Lucasfilm  vie , ako vymyslieť propágaciu  a dostať sa k všetkým.



Keďže  ešte teraz netuším, ako tú recenziu spracujem , dopredu upozorňujem , že sa to bude niesť v duchu hlášky z tohto filmu Sallah: How? Indiana: I don't know, I'm making this up as I go!  




Na začiatok zopár faktov o filmovej predlohe
Kdysi dávno v jedné předaleké pláži sa George Lucas a Steven Spielberg ( áno to sú tí čo natočili Star Wars  a E.T.ho  a Schindlerov zoznam a Čeľuste ,...)  rozprávali a George podal návrh. 
Obaja vyrastali na béčkových filmoch z 30. rokov , ktoré dávali v sobotné dopoludnia a väčšina z nich bola dobrodružného rázu. George sa chcel vrátiť k svojmu detsvu a Steven sa pridal. Neskôr  sa im začal v hlave splietať príbeh. Takisto sa rozhodli , že film , ktorý natočia bude ponechaný v atmosfére tých chabých béčkových filmov, teda Dobyvatelia stratenej  archy sú už od základu robený ako zlý nízkorozpočtový film.



Napriek tomu zaznamenali veľký úspech a  takmer každý momentálne vyprodukovaný dobrodrúžny film ťaží z tejto série ( mne na myseľ  práve prichádza Flynn Carsen alebo  ten archeológ čo pravdepodobne hral Cartera v nejakom dvojdielnom prepadáku o Tutanchamonovi) .


Prečo taký úspech ?
Film má zjavne všetko  čo by správny film mal mať. Aspoň tak to vidím ja.
A teraz šup na knihu.

Dobyvatelia stratenej archy od Campbella Blacka je typický predstaviteľ braku. Nie však ako zlej knihy , ale ako žánru ktorý má účelovo zaujať jednoduchého čitateľa , poskytne mu adekvátnu zábavu, nenáročný text a nenájdete v ňom žiadnu veľkolepú múdrosť ktorá by vám zmenila život ( týmto pozdravujem jednu americkú book vloggerku, ktorá medzi 10 najinšpiratívnejších kníh jej života ktoré ju neskutočne ovplyvnili zaradila napríklad sériu od Cassandry Clare).


Ale! Ideme na dej , keďže  viem , že veľa z mojich kamarátov dokonca nevidelo ani film a pri minulej recenzii niektorým prekážalo , že nevedeli o čo ide.


Na úvodných viac ako 30tich stranách sa Black venuje takmer nepodstatnej  scénke , pri ktorej sa zoznamujeme s hlavným hrdinom a  hlavným záporákom a tých zvyšných 20 strán omáčok je v knihe úplne zbytočných, keďže dej sa od toho dalej neodvíja. Iné to je pre kinematografiu, myslím ,že scénku s  vrhajúcou sa guľou pozná aj ten čo to nevidel.


Potom sa konečne dostávame k arche. 


Americký vládny agenti prídu za Indianom s tým , že zachytili tajný  nacistický signál odkazujúci na  archu (v češtine úmluvy , v slovenčine zmluvy a skutočný preklad je neviem aký) a takisto Abnera Ravenwooda , archeológa ktorého bol Indy žiakom. Vypýtali si určité informácie a došlo im , že Hitler sa zjavne snaží archu nájsť , hlavne kvôli jej mýtickej moci.

Indiana sa tak vyberie do Patanu - to je kúsok od Káthmandu- za Ravenwoodom. Nájde tam však len jeho dcéru Marion , ktorá našťastie doteraz vlastní vec po ktorú prišiel - hlavicu berly boha Ra , pomocou ktorej sa určí miesto , kde je archa uložená. Vyberú sa teda do Káhiry , kde sa vykopávky konajú  a ubytujú sa u Indyho starého kamaráta Salláha.Samozrejme do cesty sa im pletú nacisti a spol.


Kniha bola vydaná v roku 1981 súbežne s filmom . Takže sa od filmovej predlohy takmer neodlišuje a veľa vecí dopĺňa.
Napríklad ako sa Indiana dostal do Himalájí , v roku 1936 ešte nedostupnejšej  destinácie ako teraz , alebo ako sa mu podarilo dostať k Salláhovi.
Takisto sa dozvedáme viac o ňom , o jeho minulosti  či súkromnom živote.
Rovnako nezaostáva ani Marion.

Záporáci sú rovnako tak ako vo filme traja - hlavný záporák Belloq  sa od filmovej predlohy  vôbec neodlišuje, stále je to ten falošný francúzsky archeológ , ktorý už predtým strpčoval Indymu život . Zvyšní dvaja Dietrich ( to je ten nemec v uniforme) a Toth ( to je ten sadista v čiernom , ktorému máte celý čas filmu chuť priťať) dostávajú viac priestoru ako vo filme. Zatiaľ čo vo filme je viac postrehnuteľnejší Toth , v knihe je Dietricha toľko, že takmer zacláňa Belloqa.


Kniha je takisto plná flashbackov , hlavne čo sa Indyho a Marion týka - 10 rokov pred začiatkom deja spolu chodili, Marion je takmer o 10 rokov mladšia a Indiana bol jej prvá láska , čo mu dovtedy neodpustila ani ona, ani jej už mŕtvy otec. Teda , nejedná sa o flashbacky v pravom slova zmysle, skôr ide o porovnávanie minulosti - Marion "dieťa"/ Marion žena a Indiana sexy parchant/ Indiana sexy parchant.

A samozrejme archa. Dozvedáme sa o nej prevažne len základné fakty, väčšina knihy je však zameraná na Belloqove monológy o jej božskej sile a spojení s Bohom. Indiana neustále koketuje so smrťou, zaťahuje do toho Marion , ktorá mu neustále nadáva a  popri tom všetkom  jediný muž stále stíha  zachraňovať seba , archu , ženu, zabíjať nacistov ako mravce na chodníku a rovnako aj nepiť , nejesť a necikať . Proste ideálny chlap/hrdina.

Okrem iného,  aj rozhovory sú podobné filmovým , čo ja  beriem ako veľmi dobrú vec.

Prechádzam k záporom.

-Zdĺhavé , fakt zdĺhavé zbytočné opisy , ktoré som mnohokrát preskakovala.
-Vzťah Indianu a Marion. Alebo skôr ich myšlienky k tomu. Stále si pri tom spomínaní dopracuvávame len k tomu istému -  ako som spomenula , Indy porovnáva Marion ako dievča ktoré poznal a ženou ktorou je teraz. Marion je mierne schyzofrenická, neustále dáva najavo jemu aj sebe že je parchant a pritom robí všetko naopak. O tom aký bol ich vzťah predtým / koľko trval (cca 6 mesiacov , ale to mám z iného zdroja) /prečo sa rozišli a iné podobné veci sa takmer nedozvedáme. Namiesto toho máme na  jednej polstrane naservírované dookola opakujúce sa myšlienky dvoch postáv.
- pochopím veľa vecí , ale hlod typu , že sa  Indiana bičom prichytil na ponorku a  viezol sa na nej , držiac sa biča a luhujúc sa v morskej vode celú noc od Tyrejskeho mora po nejaký malý ostrovček v okolí Kréty . tak to nepochopím ani keby neviem čo.
-brakové prvky. Aké napríklad ? "Někdy si říkal, že mu ten klobouk přináší štěstí.Každopádně by se bez něho cítil jako nahý." a.k.a. neustále poukazovanie a vyzdvihovanie hrdinových znakov , nech už sú akokoľvek nepodstatné (a napríklad Wolverine mal aspoň pazúre). Najviac to však zaklincovala veta  na konci , keď sa Indiana hádal s Americkou vládou o budúcnosti archy "Celá táhle záležitost mě stála můj oblíbený klobouk, takže snad mám právo vědet-"
- vtipnosť. Tak ako sa krásne objavuje vo filme , tak tu rovnako krásne chýba. Veď no ták.

Teraz si odpovie na zopár otázok mojou obľúbenou odpoveďou z knihy ktorá sa tam ocitla minimálne 50x

Je kniha aspoň trochu tak dobrá ako film ?
To se ví.
Sú postavy z knihy podobné  výzorom , vyjadrovaním atď tým filmovým ?
To se ví.
Je kniha aspoň trochu napínavá ?
To se ví.
A je kniha aspoň trochu dobrá ?
To se ví. 


Aj napriek nezrovnalostiam so "zákulisnými" scénami , s ktorými sa spisovateľ pekne pohral , dlhánskymi opismi je kniha prehľadná a čitateľná. Všetky historické informácie sú správne. Našla som len jednu chybičku- celý čas sa  v knihe spomína , že hlavica berly nie ej nikde zakreslená ani zdokumentovaná , ku koncu však Belloq číta text z papyrusu , na ktorom berla vyobrazená je.
Hlavný hrdina je stále synonymom Hrdinu , pretože:
- je to reálny človek z mäsa a kostí a  neovplýva žiadnymi zázračnými schopnosťami ( ak nerátame sebeobranu, prípadne životopis , ktorý by sa mohol vyrovnať Forrestovi Gumpovi)
- využíva svoje vedomosti a  schopnosti nezneužíva iných
-motá sa okolo neho žena  , čo sa viac-menej ráta za mainstreamovú vec patriacu k hrdinom
- dodržuje stormtrooper efekt t.j. - aj keby naňho strieľalo 100 ľudí  zo 100 samopalov , nezasiahne ho žiadna guľka , prípadne ho len trošku oškre, on však s jedným revolverom vystrieľa všetkých 100 ľudí



Napriek všetkému , keď príjmem pravidlá tohto žánru , zvážim , že sa kniha drží  určitých hlúpostí akceptovateľných vo filmovej adaptácii a štýl písania  je nenáročný, výpravný a čitateľný ( a na neznámeho spisovateľa , ktorého životopis som nikde nenašla  a ani nie je na obale uvedený,  je to lepšie ako niektoré súčasné bestsellery )je kniha dobrá.

Knihu odporúčam hlavne na nenáročne čítanie počas leta , pri ktorom si oddýchnete a poskytne vám adekvátnu zábavu a  vzrušenie bez nejakého náročnejšieho zamýšľania sa.
Je historicky správna , pútavá , český preklad je dobrý ( aj ked sú tam  menšie preklepy a jeden problém so skloňovaním).
Rovnako je aj dôstojným zastúpením filmu v čitateľskej podobe.
Okrem toho , kniha je kvalitný paperback , ľahko sa otvára , manipuluje sa s ňou , kniha sa dobre roztvára a po 5 rokoch na nej nemám zatiaľ žiadny šrám na boku , čo paperbacky zvyknú mávať. Je menšia , takže si ju ľahko so sebou zbalíte kdekoľvek.


Ako srdcovej záležitosti som  ešte pred písaním mala v pláne ohodnotiť knihu na  solídnych 7/10 , ale pri tejto rekapitulácii som to strhla na stále dobrých 6,5/10.

Ak nemáte čo robiť  a máte radi film , isto je kniha určená pre vás a ak aj máte chuť na dobrodrúžstvo , je pre vás, prípadne ak vás berú veci ako Hunger Games alebo Divergencia, mohla by sa vám páčiť ( ale beriem to s rezervou , keďže táto kniha je prispôsobená trhu 80.tych rokov )

Fun Fact na záver ( môj obľúbený) : vo filme , v scéne , kde sa Indiana vyhráža zničením archy , Belloq s ním vyjednáva . Počas záberu na vyjednávajúceho Belloqa , hercovi pristane na tvár mucha a prejde sa až do úst, Paul Freeman však pokrečuje dalej v hraní.


Znovu , prepáčte za sloha  majte sa krásne :D Jay.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára