Fight Club ( a tak ďalej s Palahniukom)

Na Chucka Palahniuka som narazila vo veľmi zvláštnom období môjho života.

Počas bezvýznamnej zastupovanej hodiny informy som sa hrabala po goodreads kde mi v odporúčaniach vyhodilo knihu Neviditeľné monštrá.
To mala byť jeho prvá kniha.Ale vraj bola moc krutá, tak ju nevydali. Chuck sa nasral a napísal niečo temnejšie- Fight Club.
Zjavne viete , čo spôsobil aspoň ten film.

Fight Club (ale o tom by som rozprávať nemala)
Prvé pravidlo Fight Clubu je , že o ňom nebudete rozprávať. 
Tak aspoň nebudem rozprávať o filme.
Ak v knihe očakávate plynulý dej , podrobné popisy  a všetko to rozprávanie príbehu , čo ku knihe patrí , asi to bude pre vás sklamaním.
O postavách sa nedozviete nič viac ako ste doteraz vedeli (iba ak chcete detailnejšie nahliadnuť rozprávačovi do mysle), opisy prostredí sú takmer minimálne , ale aspoň z popisov stavby výbušnín by niečo mohlo byť (to neznamená , že máte hned ísť po prísady na napalm alebo dynamit).

Rozprávač pôsobí ešte viac zdeptane ako jeho výzor , Tyler ešte viac zmrdsky ako si ho pamätáte a Marla viac stratene, ale múdrejšie.

To , že postavy nie sú opísané siahodlhými popismy , neznamená , že sú plytké, šablónovité , nepremyslené  a pre literatúru zbytočné ( za to napríklad v tvajlajte sa na každej druhej strane  na 20 riadkoch dozvedáte aké má  Edward vypracované telo , skvelé vlasy, krásnu tvár, skvelé telo, krásne oči, krásnu vôňu , skvelé telo, ... ale " a komu tím prospějete , co?!"). 

A viete čo je prekvapivé ?  Kniha má len 200 stránok a nič jej nechýba. Dokonca ani legendárne hlášky , opakovanie Jackových ( v knihe Joeových) vnútorností a akýchkoľvek Tylerových múdrostí.

Samozrejme nechýba ani zamýšľanie sa nad otázkami chabého života od ktorého sa snažil Tyler utiecť.
Vážne mi treba celý dom vystavaný ako z letáku IKEA?
Vážne mi treba prácu?
Školu?
Alebo sa stačí len pobiť a na pár hodín zabudnúť na všetko?

Každopádne Fight Club sa takmer vyhýba opisom bitiek , väčšina knihy sa už takmer po prvej tretine začne orientovať na Projekt Chaos.

Druhé pravidlo Fight Clubu je, že o ňom nebudete rozprávať.

Tak aspoň nebudem rozprávať o knihe.
Edward Northon bol skvelý. Viac netreba.
Brad Pitt bol skvelý. Viac netreba.
Helena Bonham Carter bola skvelá.Viac netreba.
Film bol tak ukurát temný ako mal. Viac netreba.
Avšak film bol príbehovejší, opisovo detailnejší a súvislejší. To neznamená , že predloha je na nič.Doplňajú sa.




Palahniuk však nemá v zbierke len jednu brilantnú knihu. Prvá kniha ktorej som sa chytila bolo Zalknutí (Choke) (proste som sa nevedela dočkať dokým mi príde Fight Club z martinusu).

Možno pre mňa bolo dobré čítať túto knihu ako prvú.
Victor Mancini je zvrátený , Palahniukové opisy miestami príliš nechutné, vyjadrovanie drzé , bez servítky a celá kniha je neotesaná.
Malo by byť na nej napísané : len pre silné žalúdky.
  Každopádne zvládla som ju s plným hodnotením na goodreads.

Lebo, viete, život nie je len krásny, tak ako nemusia byť ani knihy.
Niekto musí opísať opustenosť, stratenosť vo vlastnom svete a všetky tie zlé veci čo patria k svetu kde žijeme teraz.

A keď už ľudia bežne tolerujú násilie  v rozprávkach pre deti , prečo netolerovať všetko čo je napísané v tejto knihe ?  Ak vám to prekáža, odosobnite sa od toho. To čo je mimo nechutností , stojí za to. 
"Je to až  dojemné ,jak musíme žít s věcmi ,které nechápeme.Jak potřebujeme , aby všechno bylo ocedulkované a vysvětlené a rozložené  na prvočinitele.Dokonce i když je to scela určitě nepochopitelné" Victor M.
Victor Mancini je zvláštna postava-  je na odvykačke , ktorú nedodržuje , nepoznal otca , mama bola zjavne psychopatka ( ale milá ),jeho najlepší kamarát je ešte väčší pošuk ako on sám  , nevie kde sa pohnúť , čo spraviť a iba prežíva.  A zarába si tak , že  chodí do rôznych reštaurácii kde sa naschvál niečim zadrhne a ľudia ktorí ho zachránia mu posielajú šeky aby  svoj hrdinský pocit v sebe udržali ( myslíte si , že je to kruté  a nehumánne - prečítajte si to z Victorovho pohľadu, potom nad tým privriete oči ).

Knihu odporúčam , ak už máte niečo od Chucka prečítané aby to pre vás nebol veľký šok :)

A posledná  Uspávanka (Lullaby).
Počuli ste o syndróme náhleho úmrtia nemluvniat ?
A čo to má spoločné s uspávankou ?
Táto uspávanka zabíja - a nie len deti , kohokoľvek kto si ju vypočuje.

A nie , nebojte sa, nespoilujem. táto skutočnosť je uvedená ešte na začiatku knihy.

Z týchto troch kníh , je táto kniha najmiernejšia. Takže ju odporúčam úplne na začiatok , hlavne tým , čo ani Fight Club nevideli.
Ako by ste sa zachovali keby ste mali moc nad ľudským životom a iní by o tom nemali ani tušenia?  Len pomyslieť a človek leží a už s ním nič.
Hľadali by ste zaklínadlo , ktoré ich vráti späť do života?
Zarábali by ste si vydieraním ?
Zbavili by ste sa každého ,koho nemáte radi?
Vymazali by ste celé ľudstvo?
Ťažké rozhodovanie. Aj pre samotné postavy.
Čo sa mi však páči je Chuckove kríženie prítomnosti s mytológiou. A je to podarené, logické a nie veľmi rozprávkovo magické. Dávkované tak akurát, aby ste si na chvíľu mysleli  čo ak niečo takéto fakt je? ( kto vie)
Kniha vás prevedie výpravou cez celú Ameriku , s rýchlym zvratom a pôjde to plynulo a zvláštnymi postavami - pri niektorých vy sami budete chcieť poznať tú uspávanku aby ste ich mohli poslať kadeľahšie. Ale  v tomto príbehu také postavy treba.

Chuck Palahniuk je v niečom podobný ako Umberto Eco. Postavy sú dobre vystavané, autor sa s nimi často zahráva a ich osud nemusí dopadnuť pekne ( myslíte si, že prirovnanie je trošku  moc ?  Umberto sa tiež v jednom diele zaoberá schyzofréniou).

Chuckov štýl písania je dosť osobitý. Opakujúce sa vety, krátke vety, málo zbytočných opisov typu : " v miestnosti sa víril prach"  proste nevenuje sa každej hlúposti , čo príde pod ruku.
Hrá sa so súvetiami , preskakuje kapitoly- chvíľu ste na ceste niekde naprieč amerikou a zrazu ste v dávno zabudnutej minulosti- a hlavne mi jeho knižky prišli ako  Centre Pompidou  v Paríži. Iné knihy sú ako domy - bežným spôsobom rozprávajú príbeh , sú prehľadné , nadväzujú na seba. A tie Chuckove knihy , keby mali byť budovami tak všetky vnútornosti ( t.j. potrubia, etc..) sú vyhrnuté von , obaľujú budovu zvonka.

Preto sa nevenuje prílišným opisom , ide rovno k jadru - k takému ako je - drsné ,  bez akejkoľvek pretvárky.

Nemyslite si však, že jeho diela patria do ruky emákom a iným deptačom. Napriek všetkému , je tam vždy kúsok pozitívnosti. Chuck svet najprv ničí , a popritom sa ho snaží zachrániť. Snaží sa oslobodiť ľudskú dušu ( síce často kruto), každopádne ,pomedzi celý ten nános negatívnosti sa vždy prepletá určitá iskierka nádeje nech ide o akokoľvek zvrátenú postavu (aj také treba , pretože nie každý sa vie v živote zorientovať , nie každý chce žiť tak ako kážu a nie každý  zvláda žiť tak ako kážu).

Páči sa mi aj časté poukazovanie na zovretie dnešnou konzumnou spoločnosťou , ktoré často krát stojí za to.
" Rýt  do kdečeho  není totéž jako něco tvořit. Protestovat není přebudovávat.Zesměšňovat není nahrazovat...Rozebrali sme svět na kousky a pak sme neměli páru co s těmi dílky dělat. Moje generace si ze světa jenom utahovala ale nijak ho nevylepšila..."

Čo sa mi veľmi zapáčilo , je , že keď si už myslíte ,že viete ako to skončí , v ďalšej kapitole príde zvrat jak sviňa a takéto zvraty vlastne nie sú len na konci ... knižka sa uberá určitým smerom a zrazu ho zmení , v priemere tak 3x. Všetko sa vyvíja inak ako predpokladáte. A to je šupa.Rovnako sa mi páčia aj rôzne vedomosti , či už ohľadom výbušnín , znalostí organickej chémie alebo vecí ktoré prakticky využijete na prežitie v dnešnom svete ( viete ako ohlasujú v USA na letisku bombu , tak aby nevyvolali paniku ? )

Opísať Chucka v jednom slove? Nie , zvrátenosť to nebude.
Bude to hrajkanie sa.
Lebo on sa rád bavká s textom , postavami a rovnako s čitateľom.
Našiel si svoje miesto v literatúre.

A je dobrý.
( ešte odporúčam čítať v českom preklade , ktorý sa mi zdal výborný a oproti slovenčine drsnejšia čestina s k tomuto proste viac hodí)

Želám pekný deň a prepášte mi túto dlhú esej :) .