Marťan - Andy Weir

"Weirova kniha literárnych agentov vraj najskôr vôbec nezaujala. Preto dal autor knihu na voľné stiahnutie na svojich internetových stránkach. Na žiadosť fanúšikov však urobil Amazon Kindle verziu za nejakých 99 centov. Kniha sa počas troch mesiacov dostala na vrchol rebríčka sci-fi titulov a vďaka tomu práva odkúpilo aj konkrétne knižné vydavateľstvo."

"Marťan vo svete zožal mimoriadny úspech, pýši sa vysokým hodnotením a filmové spoločnosti dokonca odkúpili práva na nakrútenie filmového spracovania. Od debutovej knihy, ktorá v Amerike vyšla len prednedávnom, to rozhodne nikto nečakal."

India a vzácne zvieratko

Ku knihe Biely tiger som sa dostávala kľukatou cestou.

Vyhrala niekoľko prestížnych ocenení, čo je na autorovu prvotinu skvelý úspech.

Biely tiger je fikciou z prostredia Indie a ja mám Indiu rada ( neviem prečo).

Hlavná postava, ktorá má asi 30 mien , ale najčastejšie sa stretneme s menom Balrám ,  píše emaily adresované čínskemu premierovi Ťia-paovi , ktorý má v blízkej budúcnosti navštíviť Indiu a pozisťovať čo-to o úspešných indických podnikateľoch.

Samotný Balrám je podnikateľom  v tejto skorumpovanej zemi a preto sa rozhodol tie emaily písať. Opisuje v nich svoj príbeh , ako sa stal z chudobného chlapca z kasty Halváí ( cukrári v čajovniach) úspešný podnikatel.

Príbeh sa začína pohrebom Balrámovej matky, smrťou otca a následným odchodom z dediny do väčšieho mesta , kde sa vyučí za šoféra. Ako hľadá prácu , dostane sa k rodine podnikateľa z jeho rodnej dediny. Jeden z jeho synov - Ašok si ho najme a vezme ho so sebou do Dillí. Balrámová cesta sa začína.

Okrem toho , Balrám usa už na začiatku priznáva Ťia-paovi , akým neodpustiteľným činom sa k podnikaniu dostal .To však prezrádzať nejdem.

Jeho šéf- pán Ašok - je asi najsympatickejšia postava z knihy. Jeho bratia a otec sú klasickí , tyranský nadsamci ktorí sa nevľúdne správajú k svojmu služobníctvu a budete mať  chuť ich zbičovať a nechať ich drhnúť podlahu zubnou kefkou. Ašok je naopak , milý , vľúdny , tolerantný , čestný vo všetkých ohľadoch . To preto , lebo bol v Amerike.

Z Ameriky si aj priniesol svoju ženu, rozmaznanú zlatokopku , nerešpektujúcu jeho postavenie, kraj , Indiu celkovo , hejterku všetkého okolo.  Tak ako je pekná tak je aj falošná. Čo sa mi však veľmi páčilo , bolo meno- celý čas je v knihe uvádzaná ako Ružová dáma. Dokoncá aj Ašok ju oslovuje Ružová. Je to pekné , veď na čo sa trápiť s menom pre nejakú američanku , keď píšem o Indii. Okrem toho v originále sa  volá " Vyberáva dáma" čo je síce viac vystihujúce , ale to neznamená , že preklad je tam len tak. Ružová preto , lebo Balrámovi jej bledá pokožka pripadá ružová.Aj ked nechápem ako mohli takto dokrútiť preklad , no aspoň to nie je úplny blud.

Ďalšie minipostavy  ktoré v knihe zaujmú sú napríklad Veľký socialista či Vitiligo.
Veľký socialista  je jeden z možných premiérov Indie ( nie je uvádzaný ako reálna postava) , jeho vláda ovplyvňuje krajinu a v prvom rade chudobných , poukazuje na korupciu , sem tam sa vďaka Ašokovej rodine vpletie do deja a bežnému človekovi - Balrámovi ukáže svoju právú tvár. To je taký ten indický Fico.

Vitiligo  je len prezývka , ktorú mu dal Balrám , nebojte sa. Je to celkom nepríjemná , slizká postava , avšak užitočná. Ako šofér z rovnakej dedinky ako Balrám , mu dáva rady. Či už kam zaviesť pána,  kde sa ísť zabaviť mimo pracovnej doby, lebo ako pána okrádať.

Balrám je veľmi prepracovaná postava ,  na začiatku sa s ním stretávame ako s bezmenným chlapcom Munnou ( v hindštine chlapec). Postupne je z neho Biely tiger a nakoniec Balrám.Okrem toho , vidíme ako sa zo skromného podctivého chlapca stáva bezcitný sebec, ktorého ovplyvnilo či už Dillí alebo "zametanie" s ním. Tak ako ho zo začiatku budete mať radi, tak veľmi ho môžte na konci nenávidieť. Aj keď s troškou empatie a rozumu dnešnej doby  by sa mu asi málokto čudoval , že sa sz neho stalo , to čo sa stalo.


Štýl rozprávania mi miestami pripomínal  veci od Kukučína a spol , len s tým rozdielom , že to nebolo také nudné ( uňho sa zvyčajne riešilo ako vyvenčiť kravu, tu sa kravy venčia samy) . Spisovateľ sa nevenoval toľko opisom vlastných myšlienok , či prírody ale opisom spoločnosti celkovo, v tom je tá podobnosť.
Takisto , aj keď je príbeh vyrozprávaný počas 7mich dní , neodohráva sa v krátkom časovom úseku, Hlavnú postavu vidíme vyvíjať sa od malého dieťaťa až do súčasnosti , sme pri všetkých dôležitých momentoch jeho života.
Štýl písania je tak krásny , že dokonca aj na ňom vidíme ako sa postava vyvíja - od detských opisov malého Munnu sa dostávame k vyzretejším opisom dospelého Balráma a takisto nechýbajú aj expresívne výrazy - od tých slabších po tie úplne expresívne - avšak veľmi to neruší, slová sú dávkované tak , že ich nie je veľa na jednom mieste  aich dôvod je opodstatnený a dáva postavám punc reálnosti. Už len samotné porovnávanie Balráma s jeho kastou a boháčmi  je mierne neotesané, ale nečudujme sa mu , v jeho situácii by sme to vedeli opísať úplne inak - horšie.
" Nemôžeš očakávať aby človek , ktorý trčí v kope hnoja sladko rozvoniaval."

Takisto je krásne zachytená atmosféra Indie. Stretávame sa rovnako aj s chudobných aj s bohatým životom , teda opis nie je len jednostranný , máme lepší pohľad na samotné fungovanie krajiny. A samozrejme sa dočkáme aj hinduistických bohov ( asi najneviemčo je v tejto knihe bohyňa Kalí- to je jedna z tých zlých), Gádhího, tradičných jedál , kást , chaotickej dopravy  a všetky veci , čo sa vám s indiou spájajú - okrem osvietenia  takpovediac - samotný Balrám síce sem-tam medituje , no väčšina miestnych to nemá vo zvyku, ako je opísané , je to viac menej len atrakciou pre západných turistov.

Rovnako sa mi páči aj množstvo použitých kontrastov v príbehu. Uvediem môj obľúbený :
"Vo  vzduchu štipľavo zapáchalo pomliaždené mäso. Otec zodvihol mŕtvu jaštericu a vyhodil ju von dverami. Oddychujúc , sadol si oproti maľbe Buddhu obklopeného milými zvieratkami."

Túto knihu rozhodne odporúčam všetkým, dokonca aj tým čo čítajú fantasy, alebo scifi alebo len encyklopédie , životopisy alebo čokoľvek.

Kniha je majstrovským dielom , prepracované opisy, postavy a prostredie z nej robí skvost, je presná , informatívna a zároveň veľmi čitateľná ( v pohode by sa dala prečítať za deň , mne to však trvalo dlhšie keďže som bola mimo domu ovešaná malými deťmi) .  Biely tiger vás vtiahne do iného sveta , možno nie fantastického, za to iného a jeho napínavosť vás nenechá vydýchnuť.

Čo sa iných vecí týka ,  vydavateľstvo Tatran ju uviedlo do (podľa mňa) celkom podarenej edície knižných bestsellerov ( a nemyslím chabo-knihé-bestsellery). Jediné čo môžem vydavateľstvu vytknúť je , že v knihe je viac preklepov.

V  slovenskom preklade je kniha momentálne v dopredaji za 2,50 € takže neváhajte a bežte do najbližšieho knihkupectva , stojí to za to , prípadne si ju pribaľte v martinuse k objednávke inej knihy ( viac vás výjde poštovné ako samotná táto kniha :D)

Na záver vravím už len : 10/10 na prvotinu  dokonalé! Aravind Adiga - tlieskam ti.A všetky ocenenia sú zaslúžené.

Keby malo dobrodrúžstvo meno...

... tak sklamem vás, Bilbo by to nebol , aj keď si jedno veľké dobrodrúžstvo prežil.

Vraj kultová postava už takmer legendárnych filmov hľadajúca ešte legendárnejšie poklady. No áno , bude sa mi to blbo recenzovať keďže sa idem venovať knihe , ktorá je napísaná podľa filmu. Lucasfilm  vie , ako vymyslieť propágaciu  a dostať sa k všetkým.

Keďže  ešte teraz netuším, ako tú recenziu spracujem , dopredu upozorňujem , že sa to bude niesť v duchu hlášky z tohto filmu Sallah: How? Indiana: I don't know, I'm making this up as I go!  

Na začiatok zopár faktov o filmovej predlohe

Kdysi dávno v jedné předaleké pláži sa George Lucas a Steven Spielberg ( áno to sú tí čo natočili Star Wars  a E.T.ho  a Schindlerov zoznam a Čeľuste ,...)  rozprávali a George podal návrh. 

Obaja vyrastali na béčkových filmoch z 30. rokov , ktoré dávali v sobotné dopoludnia a väčšina z nich bola dobrodružného rázu. George sa chcel vrátiť k svojmu detsvu a Steven sa pridal. Neskôr  sa im začal v hlave splietať príbeh. Takisto sa rozhodli , že film , ktorý natočia bude ponechaný v atmosfére tých chabých béčkových filmov, teda Dobyvatelia stratenej  archy sú už od základu robený ako zlý nízkorozpočtový film.

Napriek tomu zaznamenali veľký úspech a  takmer každý momentálne vyprodukovaný dobrodrúžny film ťaží z tejto série ( mne na myseľ  práve prichádza Flynn Carsen alebo  ten archeológ čo pravdepodobne hral Cartera v nejakom dvojdielnom prepadáku o Tutanchamonovi) .

Prečo taký úspech ?

Film má zjavne všetko  čo by správny film mal mať. Aspoň tak to vidím ja.

A teraz šup na knihu.

Dobyvatelia stratenej archy od Campbella Blacka je typický predstaviteľ braku. Nie však ako zlej knihy , ale ako žánru ktorý má účelovo zaujať jednoduchého čitateľa , poskytne mu adekvátnu zábavu, nenáročný text a nenájdete v ňom žiadnu veľkolepú múdrosť ktorá by vám zmenila život ( týmto pozdravujem jednu americkú book vloggerku, ktorá medzi 10 najinšpiratívnejších kníh jej života ktoré ju neskutočne ovplyvnili zaradila napríklad sériu od Cassandry Clare).

Ale! Ideme na dej , keďže  viem , že veľa z mojich kamarátov dokonca nevidelo ani film a pri minulej recenzii niektorým prekážalo , že nevedeli o čo ide.

Na úvodných viac ako 30tich stranách sa Black venuje takmer nepodstatnej  scénke , pri ktorej sa zoznamujeme s hlavným hrdinom a  hlavným záporákom a tých zvyšných 20 strán omáčok je v knihe úplne zbytočných, keďže dej sa od toho dalej neodvíja. Iné to je pre kinematografiu, myslím ,že scénku s  vrhajúcou sa guľou pozná aj ten čo to nevidel.

Potom sa konečne dostávame k arche. 

Americký vládny agenti prídu za Indianom s tým , že zachytili tajný  nacistický signál odkazujúci na  archu (v češtine úmluvy , v slovenčine zmluvy a skutočný preklad je neviem aký) a takisto Abnera Ravenwooda , archeológa ktorého bol Indy žiakom. Vypýtali si určité informácie a došlo im , že Hitler sa zjavne snaží archu nájsť , hlavne kvôli jej mýtickej moci.

Indiana sa tak vyberie do Patanu - to je kúsok od Káthmandu- za Ravenwoodom. Nájde tam však len jeho dcéru Marion , ktorá našťastie doteraz vlastní vec po ktorú prišiel - hlavicu berly boha Ra , pomocou ktorej sa určí miesto , kde je archa uložená. Vyberú sa teda do Káhiry , kde sa vykopávky konajú  a ubytujú sa u Indyho starého kamaráta Salláha.Samozrejme do cesty sa im pletú nacisti a spol.

Kniha bola vydaná v roku 1981 súbežne s filmom . Takže sa od filmovej predlohy takmer neodlišuje a veľa vecí dopĺňa.

Napríklad ako sa Indiana dostal do Himalájí , v roku 1936 ešte nedostupnejšej  destinácie ako teraz , alebo ako sa mu podarilo dostať k Salláhovi.

Takisto sa dozvedáme viac o ňom , o jeho minulosti  či súkromnom živote.

Rovnako nezaostáva ani Marion.

Záporáci sú rovnako tak ako vo filme traja - hlavný záporák Belloq  sa od filmovej predlohy  vôbec neodlišuje, stále je to ten falošný francúzsky archeológ , ktorý už predtým strpčoval Indymu život . Zvyšní dvaja Dietrich ( to je ten nemec v uniforme) a Toth ( to je ten sadista v čiernom , ktorému máte celý čas filmu chuť priťať) dostávajú viac priestoru ako vo filme. Zatiaľ čo vo filme je viac postrehnuteľnejší Toth , v knihe je Dietricha toľko, že takmer zacláňa Belloqa.

Kniha je takisto plná flashbackov , hlavne čo sa Indyho a Marion týka - 10 rokov pred začiatkom deja spolu chodili, Marion je takmer o 10 rokov mladšia a Indiana bol jej prvá láska , čo mu dovtedy neodpustila ani ona, ani jej už mŕtvy otec. Teda , nejedná sa o flashbacky v pravom slova zmysle, skôr ide o porovnávanie minulosti - Marion "dieťa"/ Marion žena a Indiana sexy parchant/ Indiana sexy parchant.

A samozrejme archa. Dozvedáme sa o nej prevažne len základné fakty, väčšina knihy je však zameraná na Belloqove monológy o jej božskej sile a spojení s Bohom. Indiana neustále koketuje so smrťou, zaťahuje do toho Marion , ktorá mu neustále nadáva a  popri tom všetkom  jediný muž stále stíha  zachraňovať seba , archu , ženu, zabíjať nacistov ako mravce na chodníku a rovnako aj nepiť , nejesť a necikať . Proste ideálny chlap/hrdina.

Okrem iného,  aj rozhovory sú podobné filmovým , čo ja  beriem ako veľmi dobrú vec.

Prechádzam k záporom.

-Zdĺhavé , fakt zdĺhavé zbytočné opisy , ktoré som mnohokrát preskakovala.

-Vzťah Indianu a Marion. Alebo skôr ich myšlienky k tomu. Stále si pri tom spomínaní dopracuvávame len k tomu istému -  ako som spomenula , Indy porovnáva Marion ako dievča ktoré poznal a ženou ktorou je teraz. Marion je mierne schyzofrenická, neustále dáva najavo jemu aj sebe že je parchant a pritom robí všetko naopak. O tom aký bol ich vzťah predtým / koľko trval (cca 6 mesiacov , ale to mám z iného zdroja) /prečo sa rozišli a iné podobné veci sa takmer nedozvedáme. Namiesto toho máme na  jednej polstrane naservírované dookola opakujúce sa myšlienky dvoch postáv.

- pochopím veľa vecí , ale hlod typu , že sa  Indiana bičom prichytil na ponorku a  viezol sa na nej , držiac sa biča a luhujúc sa v morskej vode celú noc od Tyrejskeho mora po nejaký malý ostrovček v okolí Kréty . tak to nepochopím ani keby neviem čo.

-brakové prvky. Aké napríklad ? "Někdy si říkal, že mu ten klobouk přináší štěstí.Každopádně by se bez něho cítil jako nahý." a.k.a. neustále poukazovanie a vyzdvihovanie hrdinových znakov , nech už sú akokoľvek nepodstatné (a napríklad Wolverine mal aspoň pazúre). Najviac to však zaklincovala veta  na konci , keď sa Indiana hádal s Americkou vládou o budúcnosti archy "Celá táhle záležitost mě stála můj oblíbený klobouk, takže snad mám právo vědet-"

- vtipnosť. Tak ako sa krásne objavuje vo filme , tak tu rovnako krásne chýba. Veď no ták.

Teraz si odpovie na zopár otázok mojou obľúbenou odpoveďou z knihy ktorá sa tam ocitla minimálne 50x

Je kniha aspoň trochu tak dobrá ako film ?

To se ví.

Sú postavy z knihy podobné  výzorom , vyjadrovaním atď tým filmovým ?

To se ví.

Je kniha aspoň trochu napínavá ?

To se ví.

A je kniha aspoň trochu dobrá ?

To se ví. 

Aj napriek nezrovnalostiam so "zákulisnými" scénami , s ktorými sa spisovateľ pekne pohral , dlhánskymi opismi je kniha prehľadná a čitateľná. Všetky historické informácie sú správne. Našla som len jednu chybičku- celý čas sa  v knihe spomína , že hlavica berly nie ej nikde zakreslená ani zdokumentovaná , ku koncu však Belloq číta text z papyrusu , na ktorom berla vyobrazená je.

Hlavný hrdina je stále synonymom Hrdinu , pretože:

- je to reálny človek z mäsa a kostí a  neovplýva žiadnymi zázračnými schopnosťami ( ak nerátame sebeobranu, prípadne životopis , ktorý by sa mohol vyrovnať Forrestovi Gumpovi)

- využíva svoje vedomosti a  schopnosti nezneužíva iných

-motá sa okolo neho žena  , čo sa viac-menej ráta za mainstreamovú vec patriacu k hrdinom

- dodržuje stormtrooper efekt t.j. - aj keby naňho strieľalo 100 ľudí  zo 100 samopalov , nezasiahne ho žiadna guľka , prípadne ho len trošku oškre, on však s jedným revolverom vystrieľa všetkých 100 ľudí

Napriek všetkému , keď príjmem pravidlá tohto žánru , zvážim , že sa kniha drží  určitých hlúpostí akceptovateľných vo filmovej adaptácii a štýl písania  je nenáročný, výpravný a čitateľný ( a na neznámeho spisovateľa , ktorého životopis som nikde nenašla  a ani nie je na obale uvedený,  je to lepšie ako niektoré súčasné bestsellery )je kniha dobrá.

Knihu odporúčam hlavne na nenáročne čítanie počas leta , pri ktorom si oddýchnete a poskytne vám adekvátnu zábavu a  vzrušenie bez nejakého náročnejšieho zamýšľania sa.

Je historicky správna , pútavá , český preklad je dobrý ( aj ked sú tam  menšie preklepy a jeden problém so skloňovaním).

Rovnako je aj dôstojným zastúpením filmu v čitateľskej podobe.

Okrem toho , kniha je kvalitný paperback , ľahko sa otvára , manipuluje sa s ňou , kniha sa dobre roztvára a po 5 rokoch na nej nemám zatiaľ žiadny šrám na boku , čo paperbacky zvyknú mávať. Je menšia , takže si ju ľahko so sebou zbalíte kdekoľvek.

Ako srdcovej záležitosti som  ešte pred písaním mala v pláne ohodnotiť knihu na  solídnych 7/10 , ale pri tejto rekapitulácii som to strhla na stále dobrých 6,5/10.

Ak nemáte čo robiť  a máte radi film , isto je kniha určená pre vás a ak aj máte chuť na dobrodrúžstvo , je pre vás, prípadne ak vás berú veci ako Hunger Games alebo Divergencia, mohla by sa vám páčiť ( ale beriem to s rezervou , keďže táto kniha je prispôsobená trhu 80.tych rokov )

Fun Fact na záver ( môj obľúbený) : vo filme , v scéne , kde sa Indiana vyhráža zničením archy , Belloq s ním vyjednáva . Počas záberu na vyjednávajúceho Belloqa , hercovi pristane na tvár mucha a prejde sa až do úst, Paul Freeman však pokrečuje dalej v hraní.

Znovu , prepáčte za sloha  majte sa krásne :D Jay.

Fight Club ( a tak ďalej s Palahniukom)

Na Chucka Palahniuka som narazila vo veľmi zvláštnom období môjho života.

Počas bezvýznamnej zastupovanej hodiny informy som sa hrabala po goodreads kde mi v odporúčaniach vyhodilo knihu Neviditeľné monštrá.
To mala byť jeho prvá kniha.Ale vraj bola moc krutá, tak ju nevydali. Chuck sa nasral a napísal niečo temnejšie- Fight Club.
Zjavne viete , čo spôsobil aspoň ten film.

Fight Club (ale o tom by som rozprávať nemala)
Prvé pravidlo Fight Clubu je , že o ňom nebudete rozprávať. 
Tak aspoň nebudem rozprávať o filme.
Ak v knihe očakávate plynulý dej , podrobné popisy  a všetko to rozprávanie príbehu , čo ku knihe patrí , asi to bude pre vás sklamaním.
O postavách sa nedozviete nič viac ako ste doteraz vedeli (iba ak chcete detailnejšie nahliadnuť rozprávačovi do mysle), opisy prostredí sú takmer minimálne , ale aspoň z popisov stavby výbušnín by niečo mohlo byť (to neznamená , že máte hned ísť po prísady na napalm alebo dynamit).

Rozprávač pôsobí ešte viac zdeptane ako jeho výzor , Tyler ešte viac zmrdsky ako si ho pamätáte a Marla viac stratene, ale múdrejšie.

To , že postavy nie sú opísané siahodlhými popismy , neznamená , že sú plytké, šablónovité , nepremyslené  a pre literatúru zbytočné ( za to napríklad v tvajlajte sa na každej druhej strane  na 20 riadkoch dozvedáte aké má  Edward vypracované telo , skvelé vlasy, krásnu tvár, skvelé telo, krásne oči, krásnu vôňu , skvelé telo, ... ale " a komu tím prospějete , co?!"). 

A viete čo je prekvapivé ?  Kniha má len 200 stránok a nič jej nechýba. Dokonca ani legendárne hlášky , opakovanie Jackových ( v knihe Joeových) vnútorností a akýchkoľvek Tylerových múdrostí.

Samozrejme nechýba ani zamýšľanie sa nad otázkami chabého života od ktorého sa snažil Tyler utiecť.
Vážne mi treba celý dom vystavaný ako z letáku IKEA?
Vážne mi treba prácu?
Školu?
Alebo sa stačí len pobiť a na pár hodín zabudnúť na všetko?

Každopádne Fight Club sa takmer vyhýba opisom bitiek , väčšina knihy sa už takmer po prvej tretine začne orientovať na Projekt Chaos.

Druhé pravidlo Fight Clubu je, že o ňom nebudete rozprávať.

Tak aspoň nebudem rozprávať o knihe.
Edward Northon bol skvelý. Viac netreba.
Brad Pitt bol skvelý. Viac netreba.
Helena Bonham Carter bola skvelá.Viac netreba.
Film bol tak ukurát temný ako mal. Viac netreba.
Avšak film bol príbehovejší, opisovo detailnejší a súvislejší. To neznamená , že predloha je na nič.Doplňajú sa.




Palahniuk však nemá v zbierke len jednu brilantnú knihu. Prvá kniha ktorej som sa chytila bolo Zalknutí (Choke) (proste som sa nevedela dočkať dokým mi príde Fight Club z martinusu).

Možno pre mňa bolo dobré čítať túto knihu ako prvú.
Victor Mancini je zvrátený , Palahniukové opisy miestami príliš nechutné, vyjadrovanie drzé , bez servítky a celá kniha je neotesaná.
Malo by byť na nej napísané : len pre silné žalúdky.
  Každopádne zvládla som ju s plným hodnotením na goodreads.

Lebo, viete, život nie je len krásny, tak ako nemusia byť ani knihy.
Niekto musí opísať opustenosť, stratenosť vo vlastnom svete a všetky tie zlé veci čo patria k svetu kde žijeme teraz.

A keď už ľudia bežne tolerujú násilie  v rozprávkach pre deti , prečo netolerovať všetko čo je napísané v tejto knihe ?  Ak vám to prekáža, odosobnite sa od toho. To čo je mimo nechutností , stojí za to. 
"Je to až  dojemné ,jak musíme žít s věcmi ,které nechápeme.Jak potřebujeme , aby všechno bylo ocedulkované a vysvětlené a rozložené  na prvočinitele.Dokonce i když je to scela určitě nepochopitelné" Victor M.
Victor Mancini je zvláštna postava-  je na odvykačke , ktorú nedodržuje , nepoznal otca , mama bola zjavne psychopatka ( ale milá ),jeho najlepší kamarát je ešte väčší pošuk ako on sám  , nevie kde sa pohnúť , čo spraviť a iba prežíva.  A zarába si tak , že  chodí do rôznych reštaurácii kde sa naschvál niečim zadrhne a ľudia ktorí ho zachránia mu posielajú šeky aby  svoj hrdinský pocit v sebe udržali ( myslíte si , že je to kruté  a nehumánne - prečítajte si to z Victorovho pohľadu, potom nad tým privriete oči ).

Knihu odporúčam , ak už máte niečo od Chucka prečítané aby to pre vás nebol veľký šok :)

A posledná  Uspávanka (Lullaby).
Počuli ste o syndróme náhleho úmrtia nemluvniat ?
A čo to má spoločné s uspávankou ?
Táto uspávanka zabíja - a nie len deti , kohokoľvek kto si ju vypočuje.

A nie , nebojte sa, nespoilujem. táto skutočnosť je uvedená ešte na začiatku knihy.

Z týchto troch kníh , je táto kniha najmiernejšia. Takže ju odporúčam úplne na začiatok , hlavne tým , čo ani Fight Club nevideli.
Ako by ste sa zachovali keby ste mali moc nad ľudským životom a iní by o tom nemali ani tušenia?  Len pomyslieť a človek leží a už s ním nič.
Hľadali by ste zaklínadlo , ktoré ich vráti späť do života?
Zarábali by ste si vydieraním ?
Zbavili by ste sa každého ,koho nemáte radi?
Vymazali by ste celé ľudstvo?
Ťažké rozhodovanie. Aj pre samotné postavy.
Čo sa mi však páči je Chuckove kríženie prítomnosti s mytológiou. A je to podarené, logické a nie veľmi rozprávkovo magické. Dávkované tak akurát, aby ste si na chvíľu mysleli  čo ak niečo takéto fakt je? ( kto vie)
Kniha vás prevedie výpravou cez celú Ameriku , s rýchlym zvratom a pôjde to plynulo a zvláštnymi postavami - pri niektorých vy sami budete chcieť poznať tú uspávanku aby ste ich mohli poslať kadeľahšie. Ale  v tomto príbehu také postavy treba.

Chuck Palahniuk je v niečom podobný ako Umberto Eco. Postavy sú dobre vystavané, autor sa s nimi často zahráva a ich osud nemusí dopadnuť pekne ( myslíte si, že prirovnanie je trošku  moc ?  Umberto sa tiež v jednom diele zaoberá schyzofréniou).

Chuckov štýl písania je dosť osobitý. Opakujúce sa vety, krátke vety, málo zbytočných opisov typu : " v miestnosti sa víril prach"  proste nevenuje sa každej hlúposti , čo príde pod ruku.
Hrá sa so súvetiami , preskakuje kapitoly- chvíľu ste na ceste niekde naprieč amerikou a zrazu ste v dávno zabudnutej minulosti- a hlavne mi jeho knižky prišli ako  Centre Pompidou  v Paríži. Iné knihy sú ako domy - bežným spôsobom rozprávajú príbeh , sú prehľadné , nadväzujú na seba. A tie Chuckove knihy , keby mali byť budovami tak všetky vnútornosti ( t.j. potrubia, etc..) sú vyhrnuté von , obaľujú budovu zvonka.

Preto sa nevenuje prílišným opisom , ide rovno k jadru - k takému ako je - drsné ,  bez akejkoľvek pretvárky.

Nemyslite si však, že jeho diela patria do ruky emákom a iným deptačom. Napriek všetkému , je tam vždy kúsok pozitívnosti. Chuck svet najprv ničí , a popritom sa ho snaží zachrániť. Snaží sa oslobodiť ľudskú dušu ( síce často kruto), každopádne ,pomedzi celý ten nános negatívnosti sa vždy prepletá určitá iskierka nádeje nech ide o akokoľvek zvrátenú postavu (aj také treba , pretože nie každý sa vie v živote zorientovať , nie každý chce žiť tak ako kážu a nie každý  zvláda žiť tak ako kážu).

Páči sa mi aj časté poukazovanie na zovretie dnešnou konzumnou spoločnosťou , ktoré často krát stojí za to.
" Rýt  do kdečeho  není totéž jako něco tvořit. Protestovat není přebudovávat.Zesměšňovat není nahrazovat...Rozebrali sme svět na kousky a pak sme neměli páru co s těmi dílky dělat. Moje generace si ze světa jenom utahovala ale nijak ho nevylepšila..."

Čo sa mi veľmi zapáčilo , je , že keď si už myslíte ,že viete ako to skončí , v ďalšej kapitole príde zvrat jak sviňa a takéto zvraty vlastne nie sú len na konci ... knižka sa uberá určitým smerom a zrazu ho zmení , v priemere tak 3x. Všetko sa vyvíja inak ako predpokladáte. A to je šupa.Rovnako sa mi páčia aj rôzne vedomosti , či už ohľadom výbušnín , znalostí organickej chémie alebo vecí ktoré prakticky využijete na prežitie v dnešnom svete ( viete ako ohlasujú v USA na letisku bombu , tak aby nevyvolali paniku ? )

Opísať Chucka v jednom slove? Nie , zvrátenosť to nebude.
Bude to hrajkanie sa.
Lebo on sa rád bavká s textom , postavami a rovnako s čitateľom.
Našiel si svoje miesto v literatúre.

A je dobrý.
( ešte odporúčam čítať v českom preklade , ktorý sa mi zdal výborný a oproti slovenčine drsnejšia čestina s k tomuto proste viac hodí)

Želám pekný deň a prepášte mi túto dlhú esej :) .