piatok 16. januára 2015

Sherlock John Green ( Papierové mestá - recenzia)

Myslím že Johna Greena je zbytočné predstavovať rovnako ako aj jeho "najnovšiu" knihu Paper Towns. Nie je najnovšia , ale v preklade s au nás vyskytla až teraz a hned zaznamenala slušný úspech. Nečudujem sa. John je srdcovka.

V čom je John Green úžasný a v čom je Paper Towns jedinečné? Green sa preslávil hlavne knihou Na vine sú hviezdy, ktorá rozplakala 86% všetkých ľudí čo ju čítali (alebo videli film ). Rozplakala aj mňa a to som cynik bez srdca jak prasa, vážne. Alebo veľa ľudí ho pozná vďaka knihe Kam zmizla Aljaška. To bolo moje prvé stretnutie s ním a hned som sa doňho zamilovala (platonicky).  Prečo ?
Lebo:
- Je vtipný ... vážne. A nečakajte klasický trápny americký "prdový" humor ale jatrný inteligentný humor- keďže sám John je nerd tak jeho humor je trošku odľahčená verzia humoru z Teórie veľkého tresku mierne zmiešaná s ironickosťou Chandlera z Priateľov. A to ja milujem!
- Je múdry... vážne. Tie veci, čo píše majú v sebe veľa nádychu toho bifľoštva ale v tej najskvelšej forme- aspoň podľa mňa. Vyhovuje mi to, že postavy nie sú len také bezduché bábky,čo považujú za pravdu nejaké trápne štatistiky z pofidérnych časopisov, ale väčšinou sú inteligentné
- Myslíte si, že bifľoši sú nudní?  Títo nie. Bavia ma. Každá jedna jeho postava... teda nie každá... ale väčšina.
- pre mňa osobne originálne postavy a príbehy ( aj ked už začínajú naberať podobnú schému)
- nie sú to nejako náročné knihy ale je to pre mňa vážne príjemne odľahčenie :)




áno, aj toto je dôvod prečo ho milujem :D
A aké sú vlastne jeho knihy? Majú celkom veľa spoločných znakov , kedže som prečítala všetky ( okrem Will Grayson,Will Grayson Let it snow , ktoré však nenapísal sám).
Medzi spoločné znaky patria:
-áno,postavy sú dosť inteligentné(dokonca inteligentnejšie akoby ste čakali - a nie len tí nerdi)
-vždy je tam niekto s nejakou "úchylkou" 
Miles si zapamätával posledné slová
Margo zdrhala z domu a nechávala nápovedy
Colin chodil len s dievčatami menom Katherine
Hazel čítala furt tú istú knihu a Gus nefajčil cigarety, iba ich ožužlával
(je toto tá originalita Greenových kníh?)
-sarkazmus
-vážne všetky postavy bažia po vedomostiach
-veľa z nich chce aby si ich zapamätali
-zaoberajú sa nad otázkami života a smrti, či zmyslom života ale nikdy nedojdu k nejakému riešeniu
-protiklady sa priťahujú... ale nikdy spolu neskončia úplne a ak áno tak to skončí. Kruto.
-prezývky ... ktoré mi často krát lezú hore krkom...hlavne v slovenskom preklade
- časom sa knihy začínajú podobať jedna na druhú ... čo mi začína trošku vadiť :/

Prejdime však k samotnej knihe Papierové mestá (konečne)
Paper towns- tretia kniha Johna Greena vydaná v roku 2008, u nás o 6 rokov neskôr (vážne?!) sa mi v niečom veľmi podobala na An Abundance of Katherines ( preklad sa ešte len chystá  )

Hlavná postava šprt Quentin, jeho dvaja najlepší kamaráti - krapet úchylák Ben a milý chalan Radar ( podľa toho Radara z M*A*S*H*u) a Margo  Roth Spiegelman - dievča, susedka ktorú miluje celá škola vrátane Quentina. Toto je základná schéma.

Najviac by som sa však povenovala Margo ktorá mi neskutočne prirástla k srdcu aj keď sa v knihe v skutočnosti ocitla strašne málo. Ja som sa do Margo zamilovala! :D  A ešte ak ju vo filme hrá Cara Delevinge s tými jej modrými okáľmi, ktoré Quentin tak často opisoval .... no radosť :) Postava sympatická jak lusk. Margo je veľmi inteligentná, originálna- či už myšlienkami, životom alebo výzorom a je jednou z tých, ktoré americké teen filmy nazývajú "včelia kráľovná školy". Lenže ona si len tak častokrát na pár dní zdrhne  keď sa vráti, človek sa dozvie, že bola tri dni v Mississipi a rodičom ako nápovedu nechala v tanieri od písmenkovej polievky písmená M , S , P, I
. Celý čas sa mi páčilo jej slobodomyseľné zmýšľanie a tá voľnosť a radosť ktorá okolo tej postavy bola. John, gratulujem a ďakujem. ( Aj za Aljašku ale tá je až moc feministka)

Naopak cenu za najotravnejšiu postavu získava Quentinov kamarát Ben ktorý bol tak podliezavo úchylný nadržanec a vážne mi to po čase liezlo na nervy.To je ten typ človeka čo má neustále oplzlé poznámky, ktoré nie sú ani vtipné ani nič ... ale viete ako, tolerujete ho. Je to kamoš. ( A ak je knižka váš kamoš, je váš kamoš aj také individuum ako Ben).

Dej sa začína tak ako sa trojica kamarátov dohaduje o koncoročnom plese na ktorý Quentin nechce ísť , lebo na čo. V tom vzruchu z plesu mu jednej noci na okno zaklope Margo. Vážne sa mu vytrepe hore na okno a vytiahne ho von s týmto plánom : vrátiť jej chalanovi, ktorý ju podvádza s jej najlepšou kamarátkou, čo si zaslúži. Ten plán stojí za to btw.

Po tejto noci sa Quentin do Margo zamiluje ešte viac avšak ona na druhý deň ráno znova zmizne. Dokonca sa nedostaví ani na vlastnú maturitu, chýba cca 26 alebo 28 dní ... nepamätám si. On si však uvedomí, aké nápovedy nechávala a tentoraz nápovedy boli určené jemu. Pomocou nich a pomocou svojich kamarátov sa vyberú Margo hľadať až sa dostanú k roadtripu naprieč Amerikou (a popritom sa stresujú, či Margo ešte žije.)




A ja nemám tejto knihe po dejovej stránke čo vytknúť. Je skvelá, vtipná , energická, zábavná, napínavá, človek sa pri nej odreaguje od okolitého sveta, baví sa. Štýl rozprávania je výborný- neunudí vás, nie je plný neustálych dlhých súvetí a  bezvýznamných krátkych viet. Sem tam je nejaký mierne zbytočný, či skôr prebytočný opis toho  kto má čo oblečené, ale nie je to nejak rušivé a neodvádza to od deja - ako zvyknú ženské autorky. John si knihu skvelo premyslel a veľmi ale vážne veľmi sa mi páčilo rozuzlenie na záver spojené s názvom knihy. Mne to normálne pohladilo dušu ale ja vám tu spoilovať nejdem :D

Čo mi však neskutočne prekážalo celý čas čítania knihy bol slovenský preklad. Vážne slovo "bro" prekladať ako "brate" ? BRATE?! Časom som si už zvykla ale... proste... nie ej to nejaká veľká chyba ale myslím, že väčšina z nás je zvyknutá na "bratu" a slovo sa tam vyskytovalo tak často že mi to miestami trhalo očným nervom.
Alebo Margo Roth Spielgelman ako Margo Rothová-Spiegelmanová ?! Celý čas som rozmýšľala prečo sú jej rodičia len Spiegelmanovci. Pán Spiegelman, pani Spiegelmanová. Tak kde sa vzalo to Rothová? Aha, inteligentnému slovenskému prekladateľovi zjavne nedošlo že Roth je stredné meno ( čo je u Johna celkom zvyk, že uvádza celé mená postáv)
Kvéčko... alebo Quentinova prezývka. V originálnom znení len Q. Nič viac, nič menej ... a ja sa pýtam, či nestačilo len to. Lebo uznajte, to Kvéčko znie(vyzerá) tak umelo...
"Honeybunnies" prekladať ako "šťandy" ... áno asi toto je to, čo mi na Benovi vadilo najviac ... všetky baby volal furt "šťandy"... a ako pozerám významy v slovníkoch nechápem odkedy je synonym k slovu "zlatíčko" slovo "šťanda". Ako dovi,dopo.
Našla som ešte viacero preklepov, menších/väčších na ktoré si spomenúť neviem, keďže knihu momentálne pri sebe nemám.

Inak,však je ten paperbackový obal krásny? :3 kvôli nemu oželiem aj ten vytáčajúci preklad... :D

A čo k hodnoteniu.... no keďže toto beriem ako čistú beletriu - teda ako čisto čiste oddychovú literatúru , okrem prekladu nemám veľmi čo vytknúť, mne kniha sadla  a momentálne rozmýšľam či je moja naj kniha od Greena toto alebo Aljaška.

Každopádne za mňa 9,5/10 ( ach preklad nešťastný, neodpustím hyzdenie...)





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára