Čo tak spánok?

Jedna z prvých vecí,ktoré som sa rozhodlo posunúť do iného levelu bol spánok.
Dosť dlho ma trápilo dlhé zaspávanie,budenie sa počas noci, maximálne 4 hodiny spánku v noci a následne veci typu: nevládala som dávať pozor v škole, doma som nemala síl učiť sa a všetky tieto veci, čo väčšina z nás dôverne pozná vrátane toho,že som mala oči ako vyschnutý kapor.

A čo s tým ? 
No samozrejme,že spať skôr. Je to len na vás ako skoro je podľa vás ísť skoro spať. Však predsa len je rozdiel keď nemusíte ráno vstávať na bus/vlak , lebo dochádzate. Ja som si určila svoj limit počas týždňa na max.22:00, čo sú nejaké 3-4 hodiny k dobru :D Problém bol hlavne dlhé zaspávanie, často som sa aj do druhej  ráno metala v posteli a  nemohla zaspať preto, si vravím, čím skôr sa dotrepem do pelechu, tým skôr zaspím (dúfam).

Čo však bol ešte dôležitejší krok, bolo prijať spánok ako niečo, na čo sa tešiť. Znie to divne, však ? Všetci sa tešíme na spánok,celý deň od rána, ale keď  už sme unavení, je pre nás pohodlnejšie zapnúť telku, alebo facebookovať do rána,čítať alebo čokoľvek iné. Zároveň ak zaspávate hodiny tak ako ja, tak vás proces zaspávania prestane baviť.

Teraz však svoje telo nastavujem na spánok ako na niečo príjemné. Tak ako sa chystáte napríklad na turistiku a pripravíte si veci vopred,nastavíte svoju psychiku na turistiku, ide to hneď ľahšie a príjemnejšie.
Prvá vec s ktorou som však musela prestať bol poobedňajší spánok a zo začiatku to bolo dosť ťažké. Keď  na mňa prišla únava tak som ju poslala do kelu zeleným či čiernym čajom alebo jazdou na korčuliach či sprchou alebo počúvaním nejakej hudby.

Druhá vec na ktorú nedám dopustiť je levanduľa. Vôňa levandule pôsobí na človeka ukľudňujúco a výrazne pomáha pri zaspávaní. A tak som si pekne krásne do rozprašovača naliala vodu s levanduľovou esenciou, zamiešala a pred spaním si tým "osviežim" izbu- nepôsobí to veľmi rušivo, ale je to zároveň účinné. Takisto ako pitie levanduľového čaju vždy hodinu pred spánkom. Je veľa bylín ktoré pomáhajú pri zaspávaní, levanduľa,harmanček,medovka,rooibos(to je taký africký ker ukľudňujúci). Čaj vždy minimálne hodinu pred spánkom aby ste zbytočne nebehali na wcko a nebudili sa :)
Samozrejme,čo najtmavšie prostredie takže zastreť všetko čo sa dá a zbytočne niečim nesvietiť.
Podstatné je sa tiež pred spaním čo najviac ukľudniť a zbytočne sa nestresovať.

A ja môžem povedať,že sa cítim lepšie. Nevyzerám už tak veľmi ako mŕtvola, aspoň teda ráno nie :D cítim sa lepšie,produktívnejšie a ten pocit ked sa prebudím už len pár minút pred budíkom je na nezaplatenie lebo úprimne nik sa nerád budí na budík. Ráno toho o kúsok viac stihnem a hlavne teraz keď sa už otepľuje a občas ráno aj slnko svieti, ide to lepšie.
Dôležité to je hlavne preto,že keď vás čakajú ťažké časy, dopriať si spánok nie je zbytočný luxus, hlavne nie ten nočný a viem, že veľa ľudí okolo mňa radšej podrieme poobede a učia sa v noci. Ako aj mne sa o niečo lepšie učí počas tmy ked mám svetlo namierené na materiály a nerozpytľujú ma tak veci naokolo, ale spánok prospieva psychickej pohode, ktorá je dosť potrebná. Zvyknúť si na tento režim treba čo najskôr ,chvíľku to trvá preonáčiť niekoľkoročný spací návyk. Inak dôležitá je pravidelnosť, ak si navyknete počas pracovných dní ísť spať v takomto čase+  s rituálom,ktorý vás na spánok nastaví, v pohode môžete pařit celý víkend :) a ak máte po zvyšok dňa a hlavne večer prebytok energie skúste sa ísť večerom prejsť, ale nie po námestí ale na lúku,kopec, prípadne behať,korčuľovať,bicyklovať , mňa osobne akákoľvek aktivita vonku "vyčerpá" , nie úplne na šrot, ale tak,že sa mi ľahšie zaspáva :)

ps: spánku pomáha  okrem rôznych bylinkových čajov aj všetko čo obsahuje B vitamíny ( hlavne v mäse,banánoch,zemiakoch a cereáliách),  vápnik ( všetko mliečne ,však viete a aj pomarančový džús), zinok (morské plody,jahňacina,moriak), dokonca aj meď, ktorá reguluje hladinu serotonínu ( hormónu riadiaceho bdelosť a čulosť organizmu)  a nachádza sa  vo fazuli,orechoch či zemiakoch :) A medzi moje obľúbené čaje ktoré zoženiete v obchode už teraz otrepaná levanduľa, či čaj Nirvana od Biogeny :) a potom rôzne domáce mixy :)


Čo zajtra ? :) No hádajte ;) pekný deň prajem lidi !

Prečo " aby svet nebol smutný" ?

Lebo je už dosť smutný aj bez môjho mrnčania ktorého bolo viac než dosť.
A keďže si užívam posledných pár dní "nedospelého" života, tak som sa rozhodla, že do novej etapy vstúpim akosi šťastnejšie.

Povedala som si, že je predo mnou koniec roka, ktorý je u väčšiny ľudí vždy trošku alebo trošku viac o nervy, potom stresy k stužkovej (máme na Milana, šťastné znamenie) a hneď na to matura - no radosť žiť. A keďže posledných pár mesiacov ma naučilo, že v takýchto vypätých časoch mám tendenciu znepríjemňovať život hlavne ľuďom na ktorých mi najviac záleží ( je to tým,že ich časom beriem ako samozrejmosť) , sebe, okoliu a svojim mierne retardovaným správaním si všetko len zhoršujem, tak som sa rozhodla, že je na čase s  tým niečo robiť.

Ako vážne, veľmi neuznávam pseudomotivačné pozitívne knihy a podobné veci vymývajúce mozog svojim pozitívnym prístupom ku všetkému a preto si hľadám vlastnú cestičku (nejako). Prispôsobujem si ju sebe, zisťujem si veci ktoré ma zaujímajú, sama si selektujem čo je pre mňa vhodné. A tak som sa rozhodla,že minimálne sama pre seba si to zaznamenávať budem. A ak tým inšpirujem niekoho ďalšieho, budem veľmi rada :)

Čo sa týka pokroku vpred, ide o veci kde malými krokmi sa snažím posúvať niekde inde a nejde len o vylepovanie si pozitívnych veci všade ako trto ( vážne).
Poznáte tie veci typu ktoré vám majú priniesť do života záplavu endorfínov? Áno tým sa budem ďalej venovať a snažím sa zmeniť lenivý spôsob svojho života akosi od základu, už len preto, že bude na mňa toho časom viac, čo sa budúceho roka či výšky týka a  meniť život vtedy bude dosť neskoro.

Zatial sa majte krásne, zajtra sa vám (dúfam) ohľadom niečoho povenujem :) A ak máte návrhy o čom by ste chceli vedieť, píšte :)

Ako som sto rokov rozmýšľala nad touto recenziou (Rainbow Rowell- Eleanor & Park)

A prečo som rozmýšľala 100 rokov ?
Za A) túto knihu recenzoval už asi každý a je to v podstate kontraproduktívne
Za B) čo  je pre mňa dôležitejšie som dlho hľadala slová a triedila si myšlienky ohľadom nej. A dlho som rozmýšľala prečo tú knihu vidia iní ľudia ako niečo úžasné a  ja nie.

 A nakoniec som sa nejako rozhodla.

O čom to je?
Obaja k sebe nepatria, obaja sú z rozdielnych rodín, obaja sú miestny čudáci a obaja sú úplné protiklady.
A aj tak sa dajú dokopy.
Ako sa píše na obale- dva čudáci, jedna výnimočná láska.
Myslíte si, že to bude pekná milá lovestory? Aj ja som si myslela.

Ešte k tomu na úvod chcem podotknúť, že som hejter romantiky a hlavne tej ktorú napísali ženské autorky  (sorry), ale toto malo od tých bežných vecí ďaleko. A aj tak ma to nelapilo.

Čo sa týka postáv, o každej sa dozvieme pomerne dosť, keďže príbeh je písaný z oboch pohľadov - čo je plus, vzhľadom na komplexný pohľad na príbeh. A koho si vyberám ja ? Áno ,Park! Volím si tebe!

Prečo práve Park ? Milý chalan z kórejsko-americkej rodiny, ktorý počúva skvelú hudbu a číta komixy ?  Nie je to len tým,celkovo som sa s ním viac stotožnila- už len preto , že bol Eleanor schopný dať všetko a mal ju rád presne takú aká bola a so všetkým, zatiaľ čo ona ho do svojho sveta nevpustila.Postava dobrosrdečného,čestného Parka mi proste viac zašmakovala a neraz mi ho bolo ľúto,keď ho Eleanor od seba odstrkovala.

A čo Eleanor? Nuž,tu sa pristavíme dlhšie. pre mňa Najrozporuplnejšia postava na akú som teraz narazila , hlavne YA. Niekedy ( dosť často) som mala chuť jej tresnúť. Ako áno dievča chápem, máš to doma zlé, nevlastný otec je idiot, mama je už pomaly troska a ty si najstaršia, v škole ťa šikanujú a keď narazíš na niekoho kto ti je konečne v živote 100% oporou, odstrkuješ ho? Niéééé prosím niééé.
Poznáš Parka týždeň aj s topánkami,zatial si medzi sebou vymieňate komixy a raz za čas prehodíte nejaké slovo a tebe hneď behá hlavou, že by si mu dala obličku a porodila deti? Niéééé,prosím niéééé.
Neustále sa zaujímaš o svoj výzor? Áno, viem že to nie je práve najlepšie  s tebou ale hádam mu ver... ak si preňho krásna tak si, aj tak už vie,že na tom nie si finančne bohvieako, nebude od teba čakať oscarové róby. Niééé prosím niééé.
Keby s atieto veci objavili len raz za čas. Nevadí mi to, ale neraz mi to pripadalo, že na každej stránke Eleanoriných kapitol si tieto ( a podobné veci) podávajú navzájom štafetu na striedačku, takže ma to po nejakom čase dosť otrávilo. Veď kto má rád niekoho, kto furt mrnčí a sťažuje sa ? Ja nie. Už teraz mám problém dočítať biografiu Pink Floyd lebo mi Watersove správanie lezie na nervy ( ale o tom po tom). S podobnými osobami sa stretám každý deň a ja keď čítam knihu,chcem ísť do iného sveta a nie sa stretávať s tými utrápenými dušičkami z okolia aj v pohodlí mojej postele ( obrazne,obrazne...).

Čo však milujem na knihe? Reálnosť. Áno,teraz som ju síce vytkla ale ako povedala na margo Eleanor samotná autorka “Eleanor was right. She never looked nice. She looked like art, and art wasn't supposed to look nice; it was supposed to make you feel something.”A toto je prosím pekne ono, vážení. Aj keď mi liezla Eleanor na nervy , enraz s apristavím pri tom že milujem čo ja viem Voldemorta, Darth Vadera alebo aj Jokera za ten pocit strachu, ktorý vie vo mne ich postava vyvolať a že tak to má byť! A je Eleanor horšia, len preto,že vo mne vyvoláva iný pocit ako je strach? Nemyslím si, tým pádom Rowellowej tlieskam za bravúrne zvládnutú postavu.
A rovnako milujem reálnosť v štýle 80's. Kazety,hudba,knihy,oblečenie... je to pecka, jednoznačne :)

A spomínala som už tie Eleanorine prehnané prejavy lásky,že ? Nuž Park bol na tom lepšie. Rozhovor  v štýle Star Wars o tom že Eleanor chce byť Han Solo a Park na to,že on Leia nebude ale bude Boba Fett lebo by kvôli nej prešiel aj celý vesmír? Moje srdce sa roztopilo ( áno, asi som geek jak delo.)

Čo mi však žralo nervy bola Eleanorina rodina- viem ,že vo veľa iných rodinách to tak je  a tak to aj ostáva. Nuž, to  čo sa tam dialo a Eleanorin postoj boli veci mimo môjho aktuálneho psychického rozpoloženia a povahy. Ja by som reagovala inak ako ona, robila by som iné veci ako ona. Nesadlo mi to, inak to vám problém robiť nemusí :)

S odstupom času, hodnotím knihu ako podarenú a vravím si, že si ju asi o nejaké dva roky, keď sa čas pohne a moje zmýšľanie sa zase trošku zmení, prečítam. uvidím aký bude môj pohľad na ňu potom.
Zatial dávam 7/10 :)

A ešte chcem len dodať,že je vážne "vtipné" ak s a vám kniha, ktorú práve čítate prelína s reálnym životom. Like magic...

Bol horúci deň, leto.

Vychutnával som si krátke voľno, ktoré mi udelili. Sedel som v tráve, kvetoch, mravenisku a štrku. Nečinnú lúku postupne prerušoval ruch. Nevenoval som mu pozornosť , dokým som nad sebou nezbadal tieň.

Prastarý muž stál  nado mnou a jeho oči boli slepé. Viete , také tie farby nezábudiek s mĺkvym pohľadom. Brada sa mu zväzovala do uzlíkov, bola dlhá , biela a celkovo bol dosť zošuverený zanedbaný a hlavne starý. Opieral sa o polorozpadnutú palicu.

„Pamätáš na mladosť žiariacu ako Slnko?“ preniesol hlasom vychádzajúcim takmer z útrob pričom jeho neprítomný pohľad smeroval na mňa.

„Som mladý.“

„Raz budeš starý. A potom zomrieš.“ Preniesol.

„Pravda odveká.“ Pritakal som.

Jeho ruka sa mi dotkla čela. Dotyk hrial viac ako horúčava, nie len na tele ale aj na duši a všetko naokolo zaplavilo jasné svetlo. Juif errant.

Vtedy som pochopil, že činy by sa mali týkať len dobra, slová len lásky a aj napriek našej pominuteľnosti, nikdy nevieme , či sa naše slová nezabudne.

Keď som otvoril oči. Po mužovi ani stopy. Vybral som sa naspäť do dediny. Cestou mi hrala v hlave melódia. G Em G Em G Em A Em A G .Po nevychodenom chodníčku som sa dostal do záhrady plnej ovocia. Prešiel som do domu.

Ležala na gauči. Vyzerala nevinne, úplne ako porcelánová bábika. Napriek tomu však bola úplným opakom –  nikdy som sa nestretol s tým, že by stelesnenie akéhokoľvek zla vyzeralo ako číre zlo. Aj tak som však neveril, že by bola úplne skazená. V mojom srdci mala vyhradené špeciálne miesto.  Napriek tomu, že spala a bola bledá ako konvalinka, vyzerala neskutočne živo- živé striebro. Môj pohľad upútala krv na jej rukách. Isto nebola jej. Znovu niečo zabila.

Prišiel ku mne Lau.

„Je ranená.“ Prešiel mi mráz po chrbte. Pominuteľnosť.

„Čo sa stalo?“

„Tento raz ? Tento raz ju zrazilo auto. Riel bol s ňou, ale teraz má nejaké povinnosti. Tak som tu ja.“

„To je dobre, som ti vďačný.“

„Nechám ťa osamote.“ Lau odišiel.

Díval som sa. Na ružovú prikrývku dvíhajúcu sa pod jej dychom. Bola nevinná.  Nikoho nezabila. A bola v poriadku. Cítil som to.  Alebo som si to namýšľal. Človek sa rád utešuje  tým,že má čas, čo je málokedy pravda.Čakal som príliš dlho aby som sa odhodlal niečo povedať, či sa jej pozrieť do očí. Nebolo neskoro.

G Em G Em G Em A Em A G 

Už sa začalo stmievať keď otvorila oči. Veľké, úprimné veselé oči takej farby, ako vám vonia čerstvo pokosená tráva.

Žila.Žili sme.

Jej pohľad smeroval hned na mňa , rovnako ako aj úsmev.

„Vezmi ma von.“ Jasné , že vezmem. Príroda lieči. Zobral som ju na ruky  ako som ju niesol naprieč zahrádou a lesom, cítil som ako naberá na sile.

Zastal som až, keď sme vyšli na najvyšší kopec. Tam sa už sama usadila.

„Je tu krásny výhľad, vidím celý svoj život. Vidím svetlo v tmách vychádzajúce z domov zahrievajúce srdce  a napĺňajúce ho láskou domova.“ Objal som ju a cítil som to čo cíti ona.
"Len žiar. len ty žiar, prosím ťa, leskni sa a oslepuj."

V tom zrazu – iná melódia. G Em G Em G Em A Em A G .Nepoznal som ju.

V tom momente som však prežíval niečo, pri čom som vedel, že nastal súzvuk duší. Dobro bolo úprimné, prítomné, priam až hmatateľné. Čin bol správny a ja som vedel , že niekto na mňa nezabudne.

Svet bol dokonalý. Klasicky som bol na správnom mieste. Všetko bolo ako má byť.

Sherlock John Green ( Papierové mestá - recenzia)

Myslím že Johna Greena je zbytočné predstavovať rovnako ako aj jeho "najnovšiu" knihu Paper Towns. Nie je najnovšia , ale v preklade s au nás vyskytla až teraz a hned zaznamenala slušný úspech. Nečudujem sa. John je srdcovka.

V čom je John Green úžasný a v čom je Paper Towns jedinečné? Green sa preslávil hlavne knihou Na vine sú hviezdy, ktorá rozplakala 86% všetkých ľudí čo ju čítali (alebo videli film ). Rozplakala aj mňa a to som cynik bez srdca jak prasa, vážne. Alebo veľa ľudí ho pozná vďaka knihe Kam zmizla Aljaška. To bolo moje prvé stretnutie s ním a hned som sa doňho zamilovala (platonicky).  Prečo ?
Lebo:
- Je vtipný ... vážne. A nečakajte klasický trápny americký "prdový" humor ale jatrný inteligentný humor- keďže sám John je nerd tak jeho humor je trošku odľahčená verzia humoru z Teórie veľkého tresku mierne zmiešaná s ironickosťou Chandlera z Priateľov. A to ja milujem!
- Je múdry... vážne. Tie veci, čo píše majú v sebe veľa nádychu toho bifľoštva ale v tej najskvelšej forme- aspoň podľa mňa. Vyhovuje mi to, že postavy nie sú len také bezduché bábky,čo považujú za pravdu nejaké trápne štatistiky z pofidérnych časopisov, ale väčšinou sú inteligentné
- Myslíte si, že bifľoši sú nudní?  Títo nie. Bavia ma. Každá jedna jeho postava... teda nie každá... ale väčšina.
- pre mňa osobne originálne postavy a príbehy ( aj ked už začínajú naberať podobnú schému)
- nie sú to nejako náročné knihy ale je to pre mňa vážne príjemne odľahčenie :)