O... snoch?

Asi som klasický snílek.
Na druhú stranu, myslím si, že to o sebe môže tvrdiť veľa ľudí. Či už sebeväčší realista alebo úplne abstraktný blázon.
Trávim veľa času rozmýšľajúc v tramvaji, aj preto, že sa proste rada vozím a sledujem Prahu.
Vydávam to za svoju každodennú očistu. Zároveň mám pocit, že je to často krát výhovorka.
Žila by som inak keby som mala viac času...
Problémom je, že ja mám viac času. Som strašný flákač, majster prokrastinátor, hovorte tomu ako chcete.
Lebo žiť v inšpirácii je jednoduchšia vec ako sa zobrať a skutočne niečo robiť. Začínam mať pocit, že všetci tí inšpiratívni blogeri a  youtuberi (nemýliť si s influencermi, prosím) sú natoľko inšpiratívni, že už len pri pozeraní ich videí o tom, aké je fajn byť minimalistom, behať, jesť zdravo, etc.,  produkuje v mojom mozgu dostatok serotonínu na to, aby som potom práve nemusela behať a produkovať si tak endorfíny. Asi takto nejak vzniká moja prokrastinácia, z inšpirácie, jednoducho.

Ja by som rada niekedy prečítala konečne toho Kanta, keď tvrdím, že ho mám najradšej (lebo cmon, kategorický imperatív je skvelá idea!). Tento sen odkladám stále niekde do budúcnosti napriek tomu, že je jednoducho realizovateľný. Obzvlášť keď som si zadarmo z apple store stiahla dané knihy zdarma a môžem ich prelúskavať pri tých hodinách, ktoré vlastne trávim cestovaním niekde a späť domov.
Pomaly sa učím tomuto zvyku.
Chcem sa pomaly naučiť aj zvyku prísť domov a radšej čítať. Čokoľvek aj beletriu. Je smutné, že som si nevybudovala túto schopnosť dostatočne a skĺzam skôr k tomu vnímať akékoľvek čítanie ako nútenú činnosť a nie relax. Ale medzi iným... horší sa mi postupne zrak.

Momentálne  najväčšie sny, ktoré mám, je zlepšiť samú seba. Napríklad skorým spaním a vstávaním, každodenným letným korčuľovaním, čítaním, proste a skrátka sebakultivovaním sa. Nakoniec je zoznam tak nekonečne dlhý, že to nejde všetko naraz a všetko by sa mi práve naraz zišlo a neviem ktorý zvyk začať budovať ako prvý.
A tak chodím spať neskoro, ale vstávam skoro, som rozbitá, neupratujem od únavy, nevarím od únavy, papám nemilé veci a potom mi je zle od žalúdka a unavená radšej inšpiratívne prokrastinujem  pri videách.

Môj najväčší sen je nájsť cestu ako výjsť z tohto bludného kruhu. Dosť mi pomohlo vymazanie facebooku a spol, na druhú stranu, bez toho nemám takmer žiadne informácie o ničom (hlavne o školských veciach) a to ja nemám rada. Opäť ďalší bludný kruh.

Každopádne pestovanie kytičiek ma naučilo jednu skvelú vec. Trpezlivosť. Keď vidíte proste tú monsteru ako jej pomaly rastie list, chcete ho už vidieť rozostretý, ale nechcete jej ublížiť. A potom raz, ten deň príde a ona je skutočne skvelá.

A nakoniec, život je vlastne maratón a pomaly budovať nejaké sebakultivovanie je lepšie ako nerobiť nič.

A tak si idem naďalej púšťať Time a deptať sa, že mám stále nedostatok času, pričom je všetko len a len moja chyba.  Napriek tomu, že veľmi uznávam všetkých učencov za tie roky našej kultúry, čo denno denne nasávali kvantum vedomostí z kníh.  Tiež chcem byť taká... ale na to je moja myseľ asi moc veľký rojko, keďže ju rozhodí z konceptu hádam všetko.