Úprimne, nemám rada, keď sa niekto chvastá idylickou prezentáciou svojho života, v súčasnosti, hlavne na instagrame.
Nikto nemáme idylický život, všetci máme milión povinností, trápenia, nedoriešené veci a etc. Veci, ktoré ho idylickým nerobia. Niektorí sa ešte v prípade, že sa veci rúcajú pochvastajú aspoň polosarkastickým tým, že síce je všetko v prde ale furt mám svoj seriál a fľašu vína. Okay. Občas treba a to beriem, keď je toho veľa, radšej vypnúť ako sa prizabiť. Ale osobne si tieto veci radšej užijem v súkromí.
Tým sa ale odvraciam od vecí, ktoré som myslela.
Ľudí, ktorí sa skutočne prezentujú, akoby mali patent na dokonalý život.
Nákupy, cestovačky, čačky-mačky, všetky čakry zjednotene, tretie oko v poriadku, furt nejak #dnesjem, #dnesnosim, #dnesobuvam xkrat denne, príp každý deň. Paparazzi svojho vlastného života. That's it. A viete čo je na tom najhoršie? Že mi to okrem občasnej zástavy mozgu nič nedáva. Vidím niekoho ako žere. Wau. Že je s niekým vonku. Dobre, gratulujem, aj ľudia ako ty môžu ísť von.
Ale ja z toho nemám nič a predpokladám, že ani väčšina ostatných ľudí z attention whores nič nemá.
A potom si tu naklusám a píšem toto, akokeby som ja mala ten patent na pravdu.
Nemám patent ani na pravdu, ani na dokonalý život. Ale radšej mám ľudí u ktorých vidím úprimnú radosť z niečoho keď už to pridajú. Či už jedlo, nové tenisky alebo cestovanie (a nie že raz sa vyberú ďalej na výlet ako do Žiliny a spamujú tým polroka... a vlastne aj každou činnosťou, ktorú v živote robia.)
Inak chccem ešte povedať, že som rada, že našťastie poznám väčšinu ľudí, čo radšej prispievajú tým, z čoho majú úprimnú radosť. Lebo tam aspoň vidím akí asi sú.
Samozrejme, najradšej mám veci, čo mi niečo dajú. Keď už trávim čas na internetoch, radšej narazím na dobrý vlog či blog. Pozriem si video, čo ma pobaví a odľahčí náročný deň, či inšpiruje (najnovšie si ulietavam na low waste videách, alebo takých, ktoré vás naučia produktivite - dokonca táto vecička u mňa funguje lepšie ako kadejaké motivačné knihy a že sa mi to teraz fakt zíde).
Rada si prečítam nejaký zaujímavý blog. Taký, pri ktorom by som si najradšej zapálila sviečku, uvarila čaj, zaliezla pod perinu a čítala. Či už sa dozviem podnetné rady ku kozmetike (lebo holt, furt ma to baví a pracujem vo fachu, takže akákoľvek nová informácia je fajn) , či k životu, či len tak prehrabávam wikipediou zaujímavé veci do školy alebo rôzne dostupné online historické články.
Je fajn vypnúť a cítiť z toho určitú selfcare. Milujem keď mám pocit, že mi niečo z internetu aspon čiastočne zlepšilo deň.
A nie niekoho, kto vo men vyvoláva depresiu, že nechodim 3x za týždeň na sushi a neobúvam airmaxy a nechodím do posilky. Ja si tu yogu kurňa zacvičím aj doma sama bez fotky o zrkadlo.
A som rada, že veľa z Vás je takých. Zdieľajte veci, ktoré skutočne milujete a tým nakopnete druhých. Netreba ich odpudzovať.
Ono niekedy to, že dakto má hejterov neznamená, že niečo robí správne ale skôr, že to robí už fakt na chuja.
Neviem, či toto niekomu dačo dá ale priznávam si, že teraz som tá attention whore ja.
Ale viete ako, ... vypísať.
Anyway, keď už som spomínala tú sviečku, odporúčam sadalwood, ktorú zoženiete myslím v kauflande vo viacerých veľkostiach. Dokonalá relaxačno útulná vôňa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára