O živote s endometriózou; časť prvá

Prečo sa snažím písať o niečom takomto?
Povedomie dvihnem asi ťažko, lebo vplyv mám malý ale... jednoducho mi to nedá.

Bohužiaľ, nie každý a hlavne nie každé dievča o endometrióze vie.
Dopredu sa ospravedlňujem všetkým chlapom, čo toto budú náhodou čítať, na druhú stranu: máte sestry, a možno už máte alebo budete mať manželky a dcéry, takže...

a ospravedlňujem sa, že to bude bez obrázka, ale pri tomto sa fotiť nejdem a internety nespolupracujú akosi :/

O krehkosti ľudskej duše

Po dlhšej (no viac než dlhšej ale nie, že by to tu bolo vedené nejak pravidelne) sa vraciam a pravdepodobne s náložou depresívnych myšlienok. Nie je to zámer, je to prirodzený vývoj.

Odmlka bola, lebo som do svojej školy vrazila orientačne okolo 100% v priebehu vyučovania a 120% v priebehu skúškového. No a z toho tá depka je. K tomu sa dostaneme, možno by to niekoho niekedy zaujímalo.

Nejak v priebehu necelého polroka som asi tak 10x stratila samu seba. A zisťujem, že množstvo vecí ma nebaví. Hlavne ma nebavia ľudia. 

Kúsok po kúsku som čoraz viac naklonená tomu vymazať facebooky, instagramy, vycvičiť si poštového holuba  a nejak sa z toho "verejného" života stiahnuť. Asi aj preto, že si neprídem dosť dobrá. Na druhú stranu, ľudia, čo sú na tom rovnako ako ja, sa tým toľko netrápia. Možno áno, možno nie.