Ako som sto rokov rozmýšľala nad touto recenziou (Rainbow Rowell- Eleanor & Park)

A prečo som rozmýšľala 100 rokov ?
Za A) túto knihu recenzoval už asi každý a je to v podstate kontraproduktívne
Za B) čo  je pre mňa dôležitejšie som dlho hľadala slová a triedila si myšlienky ohľadom nej. A dlho som rozmýšľala prečo tú knihu vidia iní ľudia ako niečo úžasné a  ja nie.

 A nakoniec som sa nejako rozhodla.

O čom to je?
Obaja k sebe nepatria, obaja sú z rozdielnych rodín, obaja sú miestny čudáci a obaja sú úplné protiklady.
A aj tak sa dajú dokopy.
Ako sa píše na obale- dva čudáci, jedna výnimočná láska.
Myslíte si, že to bude pekná milá lovestory? Aj ja som si myslela.

Ešte k tomu na úvod chcem podotknúť, že som hejter romantiky a hlavne tej ktorú napísali ženské autorky  (sorry), ale toto malo od tých bežných vecí ďaleko. A aj tak ma to nelapilo.

Čo sa týka postáv, o každej sa dozvieme pomerne dosť, keďže príbeh je písaný z oboch pohľadov - čo je plus, vzhľadom na komplexný pohľad na príbeh. A koho si vyberám ja ? Áno ,Park! Volím si tebe!

Prečo práve Park ? Milý chalan z kórejsko-americkej rodiny, ktorý počúva skvelú hudbu a číta komixy ?  Nie je to len tým,celkovo som sa s ním viac stotožnila- už len preto , že bol Eleanor schopný dať všetko a mal ju rád presne takú aká bola a so všetkým, zatiaľ čo ona ho do svojho sveta nevpustila.Postava dobrosrdečného,čestného Parka mi proste viac zašmakovala a neraz mi ho bolo ľúto,keď ho Eleanor od seba odstrkovala.

A čo Eleanor? Nuž,tu sa pristavíme dlhšie. pre mňa Najrozporuplnejšia postava na akú som teraz narazila , hlavne YA. Niekedy ( dosť často) som mala chuť jej tresnúť. Ako áno dievča chápem, máš to doma zlé, nevlastný otec je idiot, mama je už pomaly troska a ty si najstaršia, v škole ťa šikanujú a keď narazíš na niekoho kto ti je konečne v živote 100% oporou, odstrkuješ ho? Niéééé prosím niééé.
Poznáš Parka týždeň aj s topánkami,zatial si medzi sebou vymieňate komixy a raz za čas prehodíte nejaké slovo a tebe hneď behá hlavou, že by si mu dala obličku a porodila deti? Niéééé,prosím niéééé.
Neustále sa zaujímaš o svoj výzor? Áno, viem že to nie je práve najlepšie  s tebou ale hádam mu ver... ak si preňho krásna tak si, aj tak už vie,že na tom nie si finančne bohvieako, nebude od teba čakať oscarové róby. Niééé prosím niééé.
Keby s atieto veci objavili len raz za čas. Nevadí mi to, ale neraz mi to pripadalo, že na každej stránke Eleanoriných kapitol si tieto ( a podobné veci) podávajú navzájom štafetu na striedačku, takže ma to po nejakom čase dosť otrávilo. Veď kto má rád niekoho, kto furt mrnčí a sťažuje sa ? Ja nie. Už teraz mám problém dočítať biografiu Pink Floyd lebo mi Watersove správanie lezie na nervy ( ale o tom po tom). S podobnými osobami sa stretám každý deň a ja keď čítam knihu,chcem ísť do iného sveta a nie sa stretávať s tými utrápenými dušičkami z okolia aj v pohodlí mojej postele ( obrazne,obrazne...).

Čo však milujem na knihe? Reálnosť. Áno,teraz som ju síce vytkla ale ako povedala na margo Eleanor samotná autorka “Eleanor was right. She never looked nice. She looked like art, and art wasn't supposed to look nice; it was supposed to make you feel something.”A toto je prosím pekne ono, vážení. Aj keď mi liezla Eleanor na nervy , enraz s apristavím pri tom že milujem čo ja viem Voldemorta, Darth Vadera alebo aj Jokera za ten pocit strachu, ktorý vie vo mne ich postava vyvolať a že tak to má byť! A je Eleanor horšia, len preto,že vo mne vyvoláva iný pocit ako je strach? Nemyslím si, tým pádom Rowellowej tlieskam za bravúrne zvládnutú postavu.
A rovnako milujem reálnosť v štýle 80's. Kazety,hudba,knihy,oblečenie... je to pecka, jednoznačne :)

A spomínala som už tie Eleanorine prehnané prejavy lásky,že ? Nuž Park bol na tom lepšie. Rozhovor  v štýle Star Wars o tom že Eleanor chce byť Han Solo a Park na to,že on Leia nebude ale bude Boba Fett lebo by kvôli nej prešiel aj celý vesmír? Moje srdce sa roztopilo ( áno, asi som geek jak delo.)

Čo mi však žralo nervy bola Eleanorina rodina- viem ,že vo veľa iných rodinách to tak je  a tak to aj ostáva. Nuž, to  čo sa tam dialo a Eleanorin postoj boli veci mimo môjho aktuálneho psychického rozpoloženia a povahy. Ja by som reagovala inak ako ona, robila by som iné veci ako ona. Nesadlo mi to, inak to vám problém robiť nemusí :)

S odstupom času, hodnotím knihu ako podarenú a vravím si, že si ju asi o nejaké dva roky, keď sa čas pohne a moje zmýšľanie sa zase trošku zmení, prečítam. uvidím aký bude môj pohľad na ňu potom.
Zatial dávam 7/10 :)

A ešte chcem len dodať,že je vážne "vtipné" ak s a vám kniha, ktorú práve čítate prelína s reálnym životom. Like magic...

Bol horúci deň, leto.

Vychutnával som si krátke voľno, ktoré mi udelili. Sedel som v tráve, kvetoch, mravenisku a štrku. Nečinnú lúku postupne prerušoval ruch. Nevenoval som mu pozornosť , dokým som nad sebou nezbadal tieň.

Prastarý muž stál  nado mnou a jeho oči boli slepé. Viete , také tie farby nezábudiek s mĺkvym pohľadom. Brada sa mu zväzovala do uzlíkov, bola dlhá , biela a celkovo bol dosť zošuverený zanedbaný a hlavne starý. Opieral sa o polorozpadnutú palicu.

„Pamätáš na mladosť žiariacu ako Slnko?“ preniesol hlasom vychádzajúcim takmer z útrob pričom jeho neprítomný pohľad smeroval na mňa.

„Som mladý.“

„Raz budeš starý. A potom zomrieš.“ Preniesol.

„Pravda odveká.“ Pritakal som.

Jeho ruka sa mi dotkla čela. Dotyk hrial viac ako horúčava, nie len na tele ale aj na duši a všetko naokolo zaplavilo jasné svetlo. Juif errant.

Vtedy som pochopil, že činy by sa mali týkať len dobra, slová len lásky a aj napriek našej pominuteľnosti, nikdy nevieme , či sa naše slová nezabudne.

Keď som otvoril oči. Po mužovi ani stopy. Vybral som sa naspäť do dediny. Cestou mi hrala v hlave melódia. G Em G Em G Em A Em A G .Po nevychodenom chodníčku som sa dostal do záhrady plnej ovocia. Prešiel som do domu.

Ležala na gauči. Vyzerala nevinne, úplne ako porcelánová bábika. Napriek tomu však bola úplným opakom –  nikdy som sa nestretol s tým, že by stelesnenie akéhokoľvek zla vyzeralo ako číre zlo. Aj tak som však neveril, že by bola úplne skazená. V mojom srdci mala vyhradené špeciálne miesto.  Napriek tomu, že spala a bola bledá ako konvalinka, vyzerala neskutočne živo- živé striebro. Môj pohľad upútala krv na jej rukách. Isto nebola jej. Znovu niečo zabila.

Prišiel ku mne Lau.

„Je ranená.“ Prešiel mi mráz po chrbte. Pominuteľnosť.

„Čo sa stalo?“

„Tento raz ? Tento raz ju zrazilo auto. Riel bol s ňou, ale teraz má nejaké povinnosti. Tak som tu ja.“

„To je dobre, som ti vďačný.“

„Nechám ťa osamote.“ Lau odišiel.

Díval som sa. Na ružovú prikrývku dvíhajúcu sa pod jej dychom. Bola nevinná.  Nikoho nezabila. A bola v poriadku. Cítil som to.  Alebo som si to namýšľal. Človek sa rád utešuje  tým,že má čas, čo je málokedy pravda.Čakal som príliš dlho aby som sa odhodlal niečo povedať, či sa jej pozrieť do očí. Nebolo neskoro.

G Em G Em G Em A Em A G 

Už sa začalo stmievať keď otvorila oči. Veľké, úprimné veselé oči takej farby, ako vám vonia čerstvo pokosená tráva.

Žila.Žili sme.

Jej pohľad smeroval hned na mňa , rovnako ako aj úsmev.

„Vezmi ma von.“ Jasné , že vezmem. Príroda lieči. Zobral som ju na ruky  ako som ju niesol naprieč zahrádou a lesom, cítil som ako naberá na sile.

Zastal som až, keď sme vyšli na najvyšší kopec. Tam sa už sama usadila.

„Je tu krásny výhľad, vidím celý svoj život. Vidím svetlo v tmách vychádzajúce z domov zahrievajúce srdce  a napĺňajúce ho láskou domova.“ Objal som ju a cítil som to čo cíti ona.
"Len žiar. len ty žiar, prosím ťa, leskni sa a oslepuj."

V tom zrazu – iná melódia. G Em G Em G Em A Em A G .Nepoznal som ju.

V tom momente som však prežíval niečo, pri čom som vedel, že nastal súzvuk duší. Dobro bolo úprimné, prítomné, priam až hmatateľné. Čin bol správny a ja som vedel , že niekto na mňa nezabudne.

Svet bol dokonalý. Klasicky som bol na správnom mieste. Všetko bolo ako má byť.