Dalo by sa to zhrnúť. Jednoducho, užívajú si to.
V skutočnosti láska, pre ktorú obaja trpia je romantická jedine v románoch, Titanicoch a podobných srandách.
Prekvapivo ale viem o viacerých pároch ktoré pri sebe dobrovoľne trpia. Majú za to hlavne lajky. Kolko romantiky <3. Už sa neviem dočkať dnešnej valentínskej instagramovej záplavy.
Môj život po všetkých stránkach je pomerne jednoduchý, lebo nemám potrebu vytvárať ilúziu dokonalého života.
Nemám potrebu naháňať sa za vecami, ktoré sa práve nosia,
nemám potrebu cestovať všade,
nemám potrebu ukazovať všetkým, aký mám úžasný spoločenský život,
nemám potrebu dokazovať všetkým svoju lásku,
jednoducho nemám potrebu pôsobiť na ľudí, ktorí ma vytáčajú, aby som im dokazovala, že aj ja som ich hodná.
Áno, samozrejme, že si rada kúpim novú vec, ale...
aj rada cestujem, len proste keď sa mi nedá, tak to na silu nehrotím, a nedávam si všade #traveler a neoznačujem stanicu v Kraľovanoch ako Amsterdam main station.
Nie som človek, ktorý by rád chodil do klubov, ani štýlový kávičkár a tak proste rada zakotvím na čaji a pive. A to sa nechválim ani posedom v starbuckse, s macom na stole, lebo to je riadna amerika, že ano a všetci na strednej sme chceli vždy riadnu ameriku.
Chcem aby bol môj život mojim životom a to isté aj môj vzťah.
Ja sa už len úprimne neviem dočkať, kedy sa niektoré páry buď rozídu alebo odídu na výšku, opustia hniezdo a dospejú. Lebo ja som v skutočnosti veľký hejter, ktorý rozdáva mentálne facky asi furt.
Láska nie je o darčekoch, ktoré dostanete, ktoré boli nebodaj aj drahšie a ani o neustálom lepení sa na seba a dirigovania sa navzájom. Ak jedné, čím vás vie váš partner potešiť je darček v sume ktorú považujete za adekvátnu a ste obaja rovnakí, gratulujem! Zaslúžite si jeden druhého :) ale nám dajte pokoj.
Neviem, či je toto špecifikom malého mesta, kde sa všetci navzájom poznajú a preto majú niektorí ľudia nutkavú potrebu zapôsobiť. Problém je, že keďže sa všetci navzájom poznáme, veľa z nás vie, že ide o pretvárku (a máloktorý pár má viac sledovateľov, ako lokálny priemer).
Fascinuje ma, prečo chcú ľudia žiť vo svojom umelom, vyfabulovanom svete. Dostáva ma to k článku, ktorý bude ale narozdiel od tejto úvahy užitočný. Ale keď je niekto pre vlastný prospech ochotný byť vo vzťahu, v ktorom obaja trpia tak nech. Ja týmto strácam pár minút času, niekto ale celým vzťahom stráca neraz aj pár rokov života a postupne samého seba. Lebo ak nemáte pri sebe osobu, ktorá vás vie podporiť v bežných dňoch, veciach a je s vami nezištne, tak je to ťažké. Využívať niekoho druhého k vlastnému obohateniu, či už fyzickému, finančnému, prestížnemu alebo akému koľvek inému je naprd. To by ma potom zaujímalo, kto je zamestnanec a kto je šéf vo vzťahu. Problém je, že veľa krát sú si obaja v tomto rovní.
Ale to je dobre, keďže aspoň neničia životy povahy ľudí, ktorí si chcú sami žiť svoj diskopříběh a nie robiť niekomu kulisu na fotkách.
A ďakujem väčšine ľudí, za to, že v tom zjavne nie som sama a nectim sa divne :)
